Železničná stanica Zvolen nákladná stanica
| Zvolen nákladná stanica | |
 Pohľad z mosta nad stanicou | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto |  Zvolen |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dátum otvorenia | 1871 |
| Bývalý názov | Zólyom, Zvoleň, Zvolen, Zvolen nákladné nádraží |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 3 [1] |
| Počet nástupných hrán | 3 [1] |
| Prístup k nástupištiam | úrovňový prístup |
| Predaj cestovných lístkov | vnútroštátne, medzinárodné |
| Železničné trate | |
| 160 | |
| Poloha | |
| 48°34′23″S 19°08′39″V / 48,573044030853374°S 19,144273845061985°VSúradnice: 48°34′23″S 19°08′39″V / 48,573044030853374°S 19,144273845061985°V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Železničná stanica Zvolen nákladná stanica je železničná stanica v meste Zvolen.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Keďže v meste Zvolen pôvodne nákladná stanica slúžila ako hlavná stanica mesta, po vybudovaní novej začala slúžiť primárne pre potreby nákladnej železničnej dopravy, čomu bol uspôsobený aj jej názov na Zvolen – nákladná stanica. Nová stanica sa, so zámerom odlíšiť stanicu, pomenovala Zvolen osobná stanica.
Vývoj názvu[upraviť | upraviť zdroj]
- Zólyom, 1871 – 1918
- Zvoleň, 1918 – 1928
- Zvolen, 1928 – 1959
- Zvolen nákladné nádraží, 1959 – 1972
- Zvolen nákladná stanica, 1972 – dodnes[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom 60. rokov 19. storočia začala spotreba uhlia v Uhorsku výrazne rásť. V máji 1861 bola založená Svätoštefanská uhoľná spoločnosť, ktorá sa snažila ťažiť uhoľné zásoby šalgotarjanského uhoľného poľa. Na zabezpečenie dopravy vyťaženého uhlia z tohto revíru rozhodlo valné zhromaždenie tejto spoločnosti v roku 1861 o výstavbe železnice Lučenec – Fiľakovo – Salgótarián – Pázstó – Hatvan – Aszód – Isaszeg – Pešť a požiadalo o koncesiu na túto železnicu. 19. januára 1863 bola novovzniknutej Pešťsko-lučenecko-banskobystrickej železničnej a uhoľnej spoločnosti Satoštofan udelená koncesia, ktorá spolok zaväzovala do roku 1866 postaviť železnicu v úseku Pešť – Lučenec a pokračovať v trati v r. Úsek Lučenec – Banská Bystrica do roku 1870.
Pretože mala súkromná spoločnosť problémy so získaním kapitálu a financovaním stavby, v roku 1868 firmu odkúpil štát a trať premenovala na Uhorskú severnú železnicu a zintenzívnila sa výstavba železnice na území dnešného Slovenska. Zároveň sa rozhodlo o vybudovaní prepojenia tejto trate s rozostavanou Košicko-bohumínskou železnicou na trase Zvolen – Hronská Dúbrava – Kremnica – Vrútky. Úsek Salgótarián – Fiľakovo – Lučenec bol odovzdaný do prevádzky 4. mája 1871, Zvolen bol uvedený do prevádzky o mesiac neskôr – 18. júna 1871, kedy bol uvedený do prevádzky úsek Lučenec – Zvolen. Dôležitý dopravný uzol bol predurčený na výstavbu železničného depa, ktoré poskytlo zázemie pre techniku. Zvolen sa stal dôležitým železničným uzlom a dôležitým priemyselným centrom.[3]
Riaditeľstvo MÁV v apríli 1897 prišlo s projektom prestavby stanice vo Zvolene. Po zložitých rokovaniach, keď ministerstvo dopravy nebolo spokojné s navrhovanými projektami prišlo nakoniec v auguste 1897 k dohode a minister schválil rekonštrukciu stanice. Okrem prestavby koľajiska projekt rekonštrukcie zahŕňal aj prestavbu obslužných a prevádzkových objektov. Počas rekonštrukcie stanice prišlo v roku 1909 aj k postaveniu lávky pre chodcov ponad koľaje, aby pracovníci dielní neprechádzali cez koľaje.
Súčasná osobná stanica sa začala budovať v roku 1952[4] na mieste pôvodnej zastávky Zvolen - Hrad. Práce na novej osobnej stanici boli ukončené v roku 1963, pričom do prevádzky bola uvedená už počas výstavby (r.1959), čím sa výrazne odbremenila pôvodná hlavná železničná stanica vo Zvolene.
Kategórie vlakov[upraviť | upraviť zdroj]
Osobná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Na stanici zastavujú vlaky týchto vnútroštátnych kategórii[5]:
Iné typy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné typy vlakov, ktoré dnes prechádzajú stanicou sú:[5]
- Expresný nákladný vlak (Nex)
- Priebežný nákladný vlak (Pn)
- Manipulačný vlak (Mn)
- Rušňový vlak (Rv)
- Služobný vlak (Služ)
Spojenie[upraviť | upraviť zdroj]
Na stanicu Zvolen nákladná stanica sú napojené tri ďalšie železničné stanice:
- Železničná stanica Zvolen osobná stanica, sa nachádza smerom na juh od Zvolen nákladná stanica, v blízkosti autobusovej stanice mesta.
- Železničná zastávka Zvolen mesto, sa nachádza na trati vedúcej do Banskej Bystrice.
- Železničná zastávka Zvolenská Slatina, sa nachádza na trati vedúcej do Košíc.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Staničná budova -
-
Pohľad z Pustého hradu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Prevádzkový poriadok železničnej stanice Zvolen nákladná stanica. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2020
- ↑ Zvolen nákladná stanica | atlasdrah [online]. www.atlasdrah.net, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Zvolen nákladná stanica | vlaky.net [online]. www.vlaky.net, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Výstavba a rekonštrukcia - Zvolen | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online. Archivované 2021-01-16 z originálu.
- ↑ a b Zošitový cestovný poriadok 118. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2022
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Informačná tabuľa s odchodmi vlakov pre stanicu Zvolen nákladná stanica
- Reportáž o výstavbe strediska technicko-hygienickej udrzby v blízkosti stanice Zvolen mesto