Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štrba – Štrbské Pleso
Elektrická jednotka 405.95 v stanici Štrbské Pleso
Elektrická jednotka 405.95 v stanici Štrbské Pleso
Základné informácie
Číslo trate182
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka4,609 km
Parametre trate
Ozubnica na tratina celej dĺžke
Rozchod1 000 mm
Počet koľají1
Napájacia sústava1,5 kV, DC
Max. sklon150
Max. rýchlosť30 km/h
Priebeh trate
Non-passenger head station
Depo v Štrbe
Station on track Unknown route-map component "BAHN"
0,000 Štrba
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta I/18
Stop on track
1,353 Tatranský Lieskovec
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta II/538
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta II/538
Unknown route-map component "SKRZ-G2u"
Cesta II/538
Unknown route-map component "ACC"
4,609 Štrbské Pleso
Straight track
trať do Starého Smokovca
Schéma železničnej siete vo Vysokých Tatrách

Ozubnicová železnica (OŽ) Štrba – Štrbské Pleso je jednou z dvoch ozubnicových železníc nachádzajúcich sa na Slovensku. Spája obec Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou. Trať obsahuje jedinú medziľahlú zastávku Tatranský Lieskovec. V sieti ŽSR nesie označenie ako železničná trať č. 182. Prevádzkovateľom dráhy sú Železnice Slovenskej republiky a prevádzkovateľom dopravy na dráhe je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s..

Bývalá zubačka[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry. V tejto súvisloti vznikali požiadavky na pohodlnú dopravu turistov až do horských osád. Existencia Košicko-bohumínskej železnice, ktorá viedla v podhorí, a teda v neveľkej vzdialenosti od prosperujúcich tatranských osád, oživovala myšlienku železničného prepojenia. Obrovský záujem turistov bol obzvlášť o osadu Štrbské Pleso, ktorá mala okrem mnohých hotelov aj štatút liečivých kúpeľov (od roku 1885).

Na základe aj týchto podnetov bola v lete roku 1895 započatá výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km. Stavbu viedli stavitelia zo Spišskej Novej Vsi, Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Prevádzka na dráhe začala necelý rok po začatí výstavby, 27. júla 1896.[1]

Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a bola na nej použitá ozubnicová sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 12 krát[1] (bez priecestných zabezpečovacích zariadení). Jazdnú súpravu tvoril parný rušeň, ktorý tlačil pred sebou najviac 2 vozne.

Park vozidiel tvorili 2 parné rušne (výrobca Floridsdorf), 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené v roku 1896 budapeštianskou firmou Ganz. Prevádzka bola ukončená počnúc sezónou 1933, kedy bola pre nerentabinosť nahradená autobusovou dopravou.[2]

1970 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1970 sa mali konať na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. Okrem potrieb ubytovania a vybudovania športovísk vznikla požiadavka zabezpečenia kapacitnej dopravy. Táto skutočnosť oživila myšlienku znovuvybudovania ozubnicovej železnice. Idea bola schválená 7. mája 1968, kedy sa rozhodlo o vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice, ktorá mala okrem iného aj prebrať prúd turistov smerujúcich do Západných Tatier.

Nová zubačka bola vybudovaná na opustenom telese pôvodnej trate, odstránené boli úrovňové priecestia. Na rozdiel od pôvodnej zubačky využíva zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu systému Strub. Jej dĺžka je 4,78 km, maximálne stúpanie 150 ‰, napájanie jednosmerným napätím 1 500 V. Vybudované boli nové staničné budovy v Štrbe aj vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso, ktorá slúži aj pre potreby TEŽ. Vrcholová stanica pôvodnej ozubnicovej trate stála totiž na brehu jazera Štrbské pleso. V údolnej stanici Štrba bola ďalej vybudovaná nová krytá oceľová hala pre potreby zubačky a meniareň zabezpečujúca napájanie železnice elektrickou energiou. Väčšina zariadení pre stavbu železnice pochádzala z domácej produkcie, vybrané špeciálne zariadenia železničného zvršku dodala śvajčiarska firma von-Roll.[2][3]

Obnovenú železnicu odovzdali do prevádzky 20. februára 1970. Nová stanica na Štrbskom Plese je dodnes najvyššie položenou železničnou stanicou na Slovensku.

Súčasný park vozidiel tvoria tri dvojvozňové osobné jednotky 405.95 vyrobené švajčiarskou firmou SLM Wintherthur. Ďalej bola pre zabezpečenie prevádzky na obnovenej trati dodaná koľajová technika od švajčiarskeho výrobcu Brown-Boveri&C. Jednalo sa o prívesnú jednonápravovú snehovú frézu (ešte pred spustením prevádzky bola prebudovaná na dvojnápravovú),[4] samopojazdnú adhézno-ozubnicovú motorovú drezinu MU 20.0001 (zničená pri nehode 1. februára 1991)[5] a tri vozíky na prepravu batožiny.

V októbri 2018 Železničná spoločnosť Slovensko uzavrela kontrakt na dodávku nových vozidiel pre ozubnicovú trať Štrba – Štrbské Pleso.[6]

2020 a 2021[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2020 bola premávka na trati zastavená a začala sa kompletná výmena pôvodnej trate a jej napojenie na trať TEŽ Poprad-Tatry – Štrbské pleso. Úpravy súvisia s výmenou vozidiel, ktoré budú schopné pokračovať v jazde aj po štandardnej železničnej trati.[7][8]

Podľa informácie z januára 2021 rekonštrukcia v hodnote 22 miliónov eur robená konzorciom Strabag a Swietelsky Slovakia mešká. Pôvodne mala rekonštrukcia trvať od 6. júla 2020 do 6. februára 2021 (náhradná autobusová doprava 7 mesiacov, práce maximálne 10), odovzdanie trate prebehlo v septembri 2021.[9]

Tender na nové súpravy bol vypísaný v júni 2018, v auguste 2018 bola podpísaná zmluva. Nové súpravy budú mať kapacitu len 90 miest oproti súčasným 124, budú však mať miesta pre invalidné vozíky, kočíky a bicykle. „Vozidlá sú vybavené WiFi systémom pre cestujúcich, klimatizované, majú moderný informačný systém a videosystém, ako aj zariadenie na počítanie cestujúcich. Vďaka nízkopodlažnému vyhotoveniu umožňujú pohodlný nástup a výstup cestujúcich,“ uviedol ich výrobca, švajčiarska firma Stadler.[10] Súčasťou objednávky je aj rušeň na duálny elektrický a dieselový pohon, ktorý bude môcť byť diaľkovo ovládaný, čo je novinka na slovenských železniciach.[10] 15. januára 2021 ZSSK priviezli prvú z týchto súprav, ktorá by mala premávať na zubačke a zároveň na trasách Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Súprav bude 5 a nasadené by mali byť po dokončení skúšobných jázd na jeseň 2021. Zakázka stála takmer 39 miliónov eur.[11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ozubnicová železnica na Štrbské Pleso [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online. Archivované 2021-03-20 z originálu.
  2. a b Ozubnicová železnica na Štrbské Pleso oslávila 115. výročie [online]. Železničné.info, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online.
  3. Rekonštrukcie železnice - železnice vo Vysokých Tatrách [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online. Archivované 2021-03-20 z originálu.
  4. BADO, Peter; JELÍNEK, Václav. Speciální drážní vozidla. Praha : ALHA, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-260-2036-3.
  5. GULÍK, Jozef. Železničné nehody na Slovensku. [1]. Zväzok 1. [s.l.] : Corona, 2006. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-86116-39-6.
  6. ZSSK obnoví vozňový park [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online.
  7. Pripravovaná rekonštrukcia OŽ Štrba – Štrbské Pleso [online]. railpage.net, 2019-12-27, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  8. TASR. Začali rekonštrukčné práce na ozubnici medzi Štrbou a Štrbským Plesom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-07-06. Dostupné online [cit. 2020-07-15].
  9. Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-14. Dostupné online [cit. 2021-01-14]. ISSN 1339-844X.
  10. a b ŠNÍDL, Vladimír. Železnice dokončili bleskový tender: pre Tatry kupujú nové zubačky za 39 miliónov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-18. Dostupné online [cit. 2021-02-06]. ISSN 1339-844X.
  11. Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-15. Dostupné online [cit. 2021-02-06]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°06′02″S 20°04′13″V / 49,100492°S 20,070326°V / 49.100492; 20.070326