Železničná trať Bratislava – Žilina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bratislava – Žilina
Bratislava-Zilina.png
Základné informácie
Číslo trate 120
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 203 km
Parametre trate
Rozchod 1435 mm
Počet koľají 2
Napájacia sústava 25 kV 50 Hz
  v úseku Bratislava – Púchov (vrátane)
Napájacia sústava 3 kV jednosmerná
  v úseku Púchov (mimo) – Žilina
Max. rýchlosť 160/120
Priebeh trate
Straight track
smer Marchegg, smer smer Břeclav
Unknown route-map component "ACC"
54,364 Bratislava hlavná stanica
Straight track
zmena staničenia
Unknown route-map component "BS2+l" Unknown route-map component "BS2+r"
Unknown route-map component "KRZo" One way rightward
smer Hegyeshalom
Unknown route-map component "BS2l" Unknown route-map component "BS2c3"
Stop on track
4,188 Bratislava-Vinohrady
Junction both to and from right
smer Štúrovo
Unknown route-map component "ABZg+l"
smer Hegyeshalom
Track change
5,732 Odbočka Vinohrady
Junction both to and from right
smer Bratislava východ
Unknown route-map component "ACC"
7,435 Bratislava-Rača
Unknown route-map component "HSTACC"
13,519 Svätý Jur
Track change
14,045 Výhybňa Svätý Jur
Unknown route-map component "HSTACC"
16,610 Pezinok zástavka
Unknown route-map component "ACC"
19,057 Pezinok
Unknown route-map component "ACC"
25,833 Šenkvice
Unknown route-map component "HSTACC"
34,042 Báhoň
Unknown route-map component "ACC"
37,350 Cífer
Unknown route-map component "ABZg+l"
smer Kúty
Non-passenger station/depot on track
Trnava nákladná stanica
Unknown route-map component "ACC"
46,290 Trnava
Unknown route-map component "ABZgr"
smer Sereď
Unknown route-map component "HSTACC"
55,011 Brestovany
Track change
Výhybňa Brestovany
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Galanta
Unknown route-map component "ACC"
63,527 Leopoldov
Unknown route-map component "ABZgr"
smer Lužianky
Unknown route-map component "HSTACC"
67,635 Madunice
Unknown route-map component "ABZg+l"
vlečka k JE Jaslovské Bohunice
Unknown route-map component "ACC"
71,018 Veľké Kostoľany
Unknown route-map component "HSTACC"
73,365 Drahovce zastávka
Unknown route-map component "eABZg+l"
smer Vrbové
Unknown route-map component "ACC"
81,384 Piešťany
Unknown route-map component "HSTACC"
87,825 Horná Streda
Track change
88,348 Výhybňa Horná Streda
Unknown route-map component "HSTACC"
91,437 Brunovce
Track change
93,060 Výhybňa Potvorice
Unknown route-map component "HSTACC"
93,680 Považany
Junction both to and from left
smer Vrbovce
Unknown route-map component "ACC"
99,075 Nové Mesto nad Váhom
Unknown route-map component "tSTRa"
102,485 Tunel Turecký vrch (1775 m)
Unknown route-map component "tSTRe"
104,260
Unknown route-map component "ACC"
105,539 Trenčianske Bohuslavice
Unknown route-map component "HSTACC"
110,601 Melčice
Track change
113,549 Výhybňa Nivy
Unknown route-map component "HSTACC"
116,917 Kostolná-Záriečie
Unknown route-map component "ACC"
121,755 Zlatovce
Bridge over water
Váh
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Chynorany
Unknown route-map component "ACC"
124,036 Trenčín
Unknown route-map component "HSTACC"
127,900 Opatová nad Váhom
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Trenčianske Teplice
Unknown route-map component "ACC"
131,484 Trenčianska Teplá
Unknown route-map component "ABZgl"
smer Lednické Rovne, smer Vlársky priesmyk
Unknown route-map component "ACC"
136,740 Dubnica nad Váhom
Unknown route-map component "ACC"
143,108 Ilava
Unknown route-map component "HSTACC"
144,544 Košeca
Unknown route-map component "ACC"
147,830 Ladce
Unknown route-map component "HSTACC"
151,522 Beluša
Unknown route-map component "HSTACC"
155,152 Dolné Kočkovce
Unknown route-map component "ABZg+l"
smer Horní Lideč
Unknown route-map component "ACC"
158,257 Púchov
Stop on track
161,174 Nosice
Stop on track
165,100 Milochov
Station on track
170,547 Považská Bystrica
Station on track
175,020 Považská Teplá
Unknown route-map component "HSTACC"
179,226 Plevník-Drienové
Unknown route-map component "HSTACC"
183,620 Predmier
Unknown route-map component "ACC"
185,275 Bytča
Unknown route-map component "ACC"
193,073 Dolný Hričov
Stop on track
195,042 Horný Hričov
Non-passenger station/depot on track
201,480 Žilina zriaďovacia stanica
Straight track
zmena staničenia
Junction both to and from left
smer Mosty u Jablunkova
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Rajec
Station on track
337,632 Žilina
Straight track
smer Košice

Železničná trať Bratislava – Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu. Je súčasťou V. koridoru.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Trakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia:

Styk napájacích sústav bol pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km južne od Púchova smerom na Bratislavu. Tento stav zanikol rekonštrukciou trate.

Stanica Púchov bola „prepnutá“ na striedavý prúd k 1. augustu 2015. Vznikli tak dva styčné body napájacích sústav: v smere na Horní Lideč na západe a v smere na Žilinu na severe stanice. Rušne striedavej trakcie tak môžu z Bratislavy zachádzať až do Púchova, zároveň sa však skomplikovala prevádzka vlakov v smere (Praha) – Horní Lídeč – Púchov – Žilina, či nákladných vlakov medzi Českom a Slovenskom. Nadväzujúci úsek v smere do Žiliny by mal byť, podľa plánov ŽSR, prepnutý v roku 2022.[1] Po ukončení rekonštrukcie budú všetky trate Bratislava – Žilina – Košice elektrifikované striedavou sústavou 25 kV.[2]

Stanice na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Modernizácia trate[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad modernizácie úsekov[upraviť | upraviť zdroj]

úsek dlžka začiatok výstavby uvedenie
do prevádzky
Bratislava Rača – Trnava
Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) 13,4 km marec 2002 september 2006
Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava 22,4 km júl 2004 september 2008
Cífer – Trnava (mimo staníc) 5,8 km marec 2000 jún 2001
Trnava – Nové Mesto nad Váhom
Trnava (mimo) – Piešťany (mimo) 33 km október 2004 marec 2008
Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane) 20 km marec 2006 marec 2009
Nové Mesto nad Váhom – Púchov
Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo) 4,5 km september 2009 máj 2013
Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo) 12,9 km september 2009 máj 2013
Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo) 12,2 km október 2012 predpoklad október 2017
Trenčianska Teplá (vrátane) – Ilava (mimo) 11,4 km november 2009 júl 2014
Ilava (vrátane) – Beluša (mimo) 12,2 km november 2009 júl 2014
Beluša (vrátane) – Púchov (vrátane) 9,7 km júl 2012 november 2015
Púchov – Žilina
Púchov (mimo) – Považská Teplá (vrátane) 15,8 km september 2016 predpoklad december 2019
Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) 22,7 km január 2014 december 2018

[1]

Podrobnosti modernizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatovce – Trenčianska Teplá[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta má trvať tri roky. V meste tiež postavili podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.[3]

Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, potom presunutá pre meškanie prác na november 2016, najnovšie bude trvať až do októbra 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.

Trenčianska Teplá – Beluša[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.[4]

Púchov (mimo) – Považská Teplá[upraviť | upraviť zdroj]

V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou je prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do januára 2020 by malo združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postaviť za 369,4 mil. € bez DPH v prevažnej miere novú trať, ktorá nahradí súčasnú, s väčšej miery už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v úseku Púchov – Žilina v prevažnej miere kopíruje brehy Nosickej Priehrady, nová trať má za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h viesť zväčša po umelých stavbách.

Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odkloní vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenie Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej preklenie rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel dĺžky 1081,7 m podíde rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prevedie trať ponad Nosickú priehradu. Nasleduje Tunel Milochov (1 861 m, za ktorým sa trať dostáva do súčasnej polohy. V existujúcej polohe zostane aj železničný stanica Považská Bystrica; jej koľajisko však prejde zásadnou rekonštrukciou. Celkovo sa medzi Púchovou a Považskou Bystricou trať skráti o 2,7 km.[5] V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostáva bližšie k rieke Váh., z uvedeného dôvodu bude potrebné vybudovať viaceré oporné múry.

Na riadenie železničnej premávky sa vybralo nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Takisto je navrhnuté aj nové traťové zabezpečovacie zariadenie, ktoré sa vybuduje so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby je aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožní priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa bude ovládať z riadiaceho centra v Púchove[6]

Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina zdriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a bude obsahovať 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií sa postaví tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýši maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklapacími súpravami budú môcť jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) jazdiť aj vyššími rýchlosťami. V úseku bude tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizuje združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.).[7] Celkové investície do tohto úseku predstavujú 26,887 mil €.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna [online]. Česká televize, 2015-08-01, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
  2. ČUPKA, Dušan, Pavol Beňo Modernizácia železničnej stanice Púchov – energetické napájanie. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 10 – 14. Dostupné online [cit. 2016-01-25].
  3. Modernizácia trate sa začala [online]. Trenčín : Mesto Trenčín, 29.01.2013, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
  4. EK schválila 196,5 milióna eur na modernizáciu železníc pri Trenčíne [online]. Trenčín : TASR, 03.07.2013, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  5. PHPRS, team. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá [online]. www.zeleznicne.info, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
  6. SAMEK, Vladimír. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
  7. MARTIŠ, Jaroslav. Modernizácia železničnej trate Považská Teplá – Žilina [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
  8. ŽSR začali s modernizáciou v Dolnom Hričove [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°36′53″S 17°49′22″V / 48,614859°S 17,822828°V / 48.614859; 17.822828