Preskočiť na obsah

Železničná trať Lučenec – Halič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Železničná trať Lučenec – Halič je zrušená trať na Slovensku vybudovaná začiatkom 20. storočia.

O výstavbu miestnej železnice bol záujem už koncom 19. storočia, keď sa o to pokúšal Ján Forgách. Výstavba sa však nerealizovala. Povolenie v roku 1904 získala spoločnosť Lokálnej železnice lučeneckého regiónu. Koncesiu na výstavbu vydanú MO č. 480001/906.VII.3 nakoniec získal podnikateľ Ignác Armin Pallós z Budapešti. Koncesia určovala trasu trate a povinnosť postaviť vlečku do továrne na výrobu plechu a smaltovne Juraja Rakottyaiho a synovia, do liehovaru Herzog a Kohn a do textilky v Haliči, v ktorej sa vyrábalo súkno. Dňa 14. júla 1906 sa konalo valné zhromaždenie Lokálnej železnice Lučenec – Halič (Losoncz – Gácsi helyi érdekű vasút részvény tarsaság).

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava na trati sa začala 19. decembra 1906. Bola vedená rovinou a bola budovaná na maximálnu rýchlosť 40 km/h, stúpanie 15 % a najmenší polomer oblúka 225 m. Stavebná dĺžka trate bola 8,600 km, prevádzková 9,400 km. Prevádzku na trati zabezpečovali MÁV. Na trať boli postupne napojené viaceré vlečky, v roku 1912 v 2,660 km to bola vlečka Parného mlyna a v roku 1916 v 1,345 km vlečka továrne na poľnohospodárske stroje v Lučenci. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v 1914 bola vybudovaná odbočka z priemyselnej koľaje liehovaru pre účely vojska a vojenskej nemocnice. Počas druhej svetovej vojny bola trať poškodená, po rekonštrukcii ju odovzdali do prevádzky 9. novembra 1945. Prevádzku na trati zabezpečovali parné rušne MÁV radu 377 (po roku 1918 ČSD rad 310.4). Neskôr tu v osobnej doprave jazdili motorové vozne.

Narastajúca cestná doprava prebrala postupne prepravu tovarov a cestujúcich. Nízke prepravné výkony boli hlavným dôvodom, že 28. mája 1967 na trati zastavili osobnú dopravu a následne 1. júna 1967 aj nákladnú dopravu. V prevádzke zostali len koľaje v Lučenci, ktoré slúžili ako vlečky tamojšiemu priemyslu. Okresný národný výbor v Lučenci na žiadosť ČSD nariadením č. 460/1976 uložil Riaditeľstvu slovenských železníc v Bratislave likvidáciu železničnej trate.

zeleznicne.info - dostupné online