Železnica vo Vatikáne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Roma San Pietro – Vatikán
Vatikánska železničná stanica
Vatikánska železničná stanica
Základné informácie
PrevádzkovateľRFI (talianska časť), Vatikán (vatikánska časť)
Dĺžka1 270,41 m
Otvoreniemarec 1932 (skúšobná prevádzka)
Parametre trate
Rozchod1 435 mm
Počet koľají1 (po koniec Jazmínového viaduktu), 2 (vo Vatikáne
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
  v úsekupo celej trati (okrem stanice Roma San Pietro)
Priebeh trate
Unknown route-map component "BS2+lr"
smer „Valle Aurelia“
Straight track
smer „Aurelia“
Station on track
Roma San Pietro
Unknown route-map component "ABZgl"
smer „Roma Transtevere“
Unknown route-map component "hSTRa@g"
Jazmínový viadukt
Unknown route-map component "hSKRZ-G2"
Via di Porta Cavalleggeri
Unknown route-map component "hSKRZ-G2"
Piazzale Gregorio VII
Unknown route-map component "hSKRZ-G2"
Via di Porta Cavelleggeri
Unknown route-map component "hSKRZ-G2"
Via di Porta Cavalleggeri
Unknown route-map component "hSKRZ-G2e"
Via Aurelia
Unknown route-map component "SPLa"
Unknown route-map component "vGRENZE"
Hraničný priechod IT/VA
Unknown route-map component "vBHF"
Vatikán
Unknown route-map component "vÜSTl"
Unknown route-map component "ENDEa" Unknown route-map component "vSTR"
Unknown route-map component "ENDEa" Straight track Unknown route-map component "SPLe"
One way leftward Unknown route-map component "ABZql" Unknown route-map component "ABZg+r"
Straight track
Unknown route-map component "tSTR"
Unknown route-map component "tENDEe"

Vatikánska železnica (tal. Ferrovia Vaticana) je najkratšia železničná „sieť“ na svete. Má celkovú dĺžku 1 270,41 m. Je napojená na taliansku železničnú sieť.

História[upraviť | upraviť kód]

Stavebné práce začali 3. apríla 1929 počas pontifikátu pápeža Pia XI. po podpísaní Lateránskych zmlúv. Celú výstavbu financovalo Taliansko. Skúšobná prevádzka začala v roku 1932, prvá lokomotíva vošla do Vatikánu v marci toho roku. Železničné spojenie Vatikánu s Talianskom bolo však oficiálne odsúhlasené až 12. septembra 1934. Slávnostné odovzdanie stavby pod správu Vatikánu sa konalo 2. októbra 1934.

Pre osobnú dopravu bola trať používaná len zriedka, najviac pri slávnostiach a ceremóniách. Sám pápež Pius XI. vlastnú koľajovú dopravu nikdy nevyužil, vatikánsku železnicu vyskúšal ako prvý až Ján XXIII. Navrhovaná výroba špeciálneho pápežského vlaku pre Pia XI. nebola nikdy realizovaná. Väčší význam mala železnica pre dopravu nákladu, ale len do tej doby, ako bola táto doprava nahradená lacnejšími a pružnejšími automobilmi.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

11. septembra 2015 bola na podnet pápeža zavedená do Vatikánu osobná železničná doprava. Od tohto dátumu je každú sobotu pre turistov vypravený vlak, ktorý spája Vatikán s „druhým Vatikánom“ – letným sídlom pápeža v Castel Gandolfo.[1][2]

Priebeh trate[upraviť | upraviť kód]

Trať začína v Talianskej stanici Roma San Pietro.

Jazmínový viadukt[upraviť | upraviť kód]

Údolie medzi rímskou stanicou Roma San Pietro a Vatikánom železnica prekonáva cez Jazmínový viadukt, postavený z tehál a travertínu. Viadukt má osem oblúkov, celkovou dĺžku 143,12 m a šírku 9,5 m. Masívne stĺpy sú zdobené znakmi Savojska a fasces lictoriae.

Vstupná brána[upraviť | upraviť kód]

Vstupná brána na hraničnom priechode Talianska republika/Vatikán s oblúkovým vjazdom je postavená z tehál a travertínu. Oblúk je z obidvoch strán brány zdobený veľkými znakmi pápeža Pia XI. Bránu uzatvárajú dvojdielne posuvné masívne železná vráta, ktoré sa dajú zatvoriť a znemožniť tak vlakom vjazd do Vatikánu.

Budova vatikánskej železničnej stanice

Vatikánska železničná stanica[upraviť | upraviť kód]

Vatikánska železničná stanica z roku 1933 je umiestnená pri južnom hraničnom múre Vatikánu. Budovu navrhol architekt Giuseppe Momo v eklektickom slohu. Má dĺžku 61 m a šírku 21,5 m, stredná časť je vysoká 16,85 m a bočné krídla dosahujú výšky 5,95 m. Pretože bola budova postavená zväčša na reprezentatívne účely a mala hostiť významné návštevy, bola vybavená luxusným nábytkom a bohatými dekoráciami.

Vonkajšie steny sú obložené travertínom. Fasáda je jednoduchá, zdobená niekoľkými sochárskymi dielami, ktorých autorom je Eduardo Rubino. Nad vchodom je umiestnený znak pápeža Pia XI., podopretý dvomi ľudskými postavami. Tie symbolizujú Myšlienku a Čin. Bočné krídla zdobia na severovýchodnej strane dva veľké basreliéfy s biblickými motívmi cestovania – loď svätého Petra s jeho zázračným úlovkom na južnom krídle a ohnivý kočiar proroka Eliáša na severnom krídle. Predná časť prístavku nad vchodom zdobí malá fontánka.

Pod reliéfom s Eliašovým ohnivým vozom sú v travertínovom obklade steny zreteľné záseky. Ide o pozostatky bomby, ktorá dopadla na Vatikán v roku 1943.

Tunel[upraviť | upraviť kód]

Za Vatikánskou stanicou sa nachádza tunel. Ten je však slepý a nikam nevedie. Môže byť použitý ako depo.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GLATZ, Carol. Catholic News Service [online]. catholicnews.com, 2015-14-9, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Vatican Museums - Online Ticket Office [online]. biglietteriamusei.vatican.va, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční doprava ve Vatikánu na českej Wikipédii.