Železo-sírový klaster

Železo-sírové klastre (tiež Fe-S klaster[1] alebo ISC z ang. iron-sulfur cluster) sú kofaktory oxidoreduktáz, ktoré sú schopné prenášať jeden elektrón[2] bez ohľadu na počet atómov železa v klastri.[3] Tieto klastre sú zložené z atómov železa v oxidačnom stupni +II alebo +III, ktoré sú koordinované sulfidovými aniónmi a cysteínmi resp. histidínmi príslušných apoenzýmov.[2]
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Každý atóm železa Fe-S klastrov je tetragonálne koordinovaný štyrmi atómami síry.[3] Rôzne železo-sírové klastre majú rôzne počty atómov síry a železa: najmenšie železo-sírové klastre majú dva atómy železa a dva atómy síry a sú koordinované štyrmi aminokyselinami. Klastre s rôznymi veľkosťami a usporiadaniami majú rôzne redoxný potenciály, čo vysvetľuje ich rôzne reaktivity.[chýba zdroj]
- [2Fe-2S] klaster
- Rieskeho [2Fe-2S] klaster
- FeMoco klaster nitrogenázy
- [3Fe-4S] klaster
- Rôzne typy klastrov a usporiadaní prvkov
Železo-sírové bielkoviny
[upraviť | upraviť zdroj]Železo-sírové klastre sú súčasťou rôznych enzýmov, medzi ktoré patria napríklad:
- akonitáza (enzým citrátového cyklu): jeden Fe-S klaster, ktorý slúži ako senzor dostatku železa v bunke a zároveň ako súčasť aktívneho miesta enzýmu, na ktorý sa viaže citrát,[3]
- sukcinátdehydrogenáza (enzým citrátového cyklu a dýchacieho reťazca): tri rôzne Fe-S klastre, ktoré prenášajú elektróny z FAD na ubichinón,[3]
- nitrogenáza (enzým asimilácie vzdušného dusíka, N2): obsahuje zložitý kofaktor nazývaný FeMoco, ktorý obsahuje atóm molybdénu, ktorý je schopný koordinovať molekulu vzdušného dusíka, N2, a sprostredkovať jeho redukciu na amoniak.
Z hľadiska evolúcie sú železno-sírové klastre pozostatok z dôb, keď život využíval pyrit (disulfid železnatý) v redukujúcej zemskej atmosfére na priebeh redoxných reakcií.[chýba zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DOBROTA, Dušan; TURECKÝ, Ladislav; DRGOVÁ, Anna, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. ISBN 978-80-8063-444-5.
- 1 2 ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : [s.n.], 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.
- 1 2 3 4 VOET, Donald. Voet's principles of biochemistry. Hoboken, New Jersey : [s.n.], 2016. (Global edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-119-45166-2.