Želiezovce
| Želiezovce | ||
| maď. Zselíz | ||
| mesto | ||
 Esterháziovský kaštieľ
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Levice | |
| Región | Tekov | |
| Vodný tok | Hron | |
| Nadmorská výška | 137 m n. m. | |
| Súradnice | 48°02′55″S 18°39′37″V / 48,048611°S 18,660278°V | |
| Rozloha | 56,52 km² (5 652 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 6 708 (31. 12. 2021) [2] | |
| Hustota | 118,68 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1274 | |
| Primátor | Ondrej Juhász[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 937 01 | |
| ŠÚJ | 502987 | |
| EČV (do r. 2022) | LV | |
| Tel. predvoľba | +421-36 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad SNP 2 937 01 Želiezovce | |
| E-mailová adresa | mesto@zeliezovce.sk | |
| Telefón | 036 / 771 11 22 | |
| Fax | 036 / 771 30 04 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Želiezovce | ||
| Webová stránka: zeliezovce.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Želiezovčan [4]
| ||
Želiezovce (maď. Zselíz)[5] sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji v okrese Levice.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, na pravom brehu rieky Hron. Prechádza ním cesta I/76 a železničná trať Štúrovo – Levice. Levice sú vzdialené 24 km severne, Štúrovo 33 km južne, Nové Zámky 47 km západne a Šahy 37 km východne.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Mierová, Komenského, Sacherova, Úzka, Nová, Schubertova, Petőfiho, Jilemnického, Slnečná, Kossuthova, Poľná, Hurbanova, Sládkovičova, Agátová, Brezová, Lipová, Rozmarínová, Narcisová, Tulipánová, Nezábudková, Poštová, Hronská, Jókaiho, Zlatnícka, SNP, Štúrova, kpt. Nálepku, Ružová, Adyho, Hviezdoslava, Železničná, Potočná, Vrbová, Školská, Jesenského, Tichá, Pionierska, F. Kráľa, Orgovánová, Cintorínska, Letná, Záhradná, Fučíkova, Dózsova, Nábrežná, Mikulská, Krátka, Gorkého, Rákócziho
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Želiezovce - mesto, Mikula, Svodov, Veľký dvor, Karolína, Rozina, Jarok
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 mali Želiezovce 7 186 občanov.
Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva:
- slovenská 3 550 (49,40 %)
- maďarská 3 501 (48,72 %)
- česká 23 (0,32 %)
- rómska 21 (0,29 %)
- ukrajinská 4 (0,06 %)
- iná 2 (0,03 %)
- rusínska 1 (0,01 %)
- nezistená 76 (1,06 %)
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku 1332. Neskorogoticky bol upravený v 15. storočí. Neskôr bol upravovaný v roku 1884 a po poškodení počas druhej svetovej vojny v roku 1954, keď postavili kostolnú vežu.[6] V interiéri sa dochovali gotické nástenné maľby z obdobia okolo roku 1390 a kamenná gotická krstiteľnica. Menza oltára je sekundárne umiestnený rímsky sarkofág z 2. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi. Veža s modernistickým tvaroslovím s pravouhlými rezonančnými otvormi a terčíkom je ukončená stanovou strechou.
Kostol sv. Jakuba staršieho
Rímsky sarkofág slúžiaci ako oltár
Gotické fresky v kostole
- Kaštieľ Eszterháziovcov, jednopodlažná baroková štvorkrídlová stavba s valbovými a manzardovými strechami z roku 1720. Nachádza sa v mestskom parku. Koncom 18. storočia bol klasicisticky upravený. Hlavná fasáda je deväťosová so stredným rizalitom, členená lizénami. Okná sú segmentovo ukončené. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Interiér je plochostropý.[7]
- Soví zámoček, klasicistický záhradný pavilón v parku kaštieľa, kde sa na chádza pamätná izba F. Schuberta, ktorý tu žil v rokoch 1818 a 1824. Ide o jednopodlažnú stavbu s prevýšeným stredným krídlom s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda pavilónu je členená pilastrami, s motívom sýrskeho oblúka na prvom podlaží.
- Hrobka Eszterháziovcov, neogotická stavba na polygonálnom pôdoryse pôvodne z roku 1790. Prestavaná bola v druhej polovici 19. storočia. Fasády sú členené opornými piliermi s pultovými strechami, okná majú neogotické ostenia.[7] Vstup je riešený ako krytá predsieň s lomeným oblúkom.
Esterháziovský kaštieľ
Kaštieľ na dobovej fotografii
Soví zámoček, pamätná izba F. Schuberta
Busta F. Schuberta
Hrobka Eszterháziovcov
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
- Pomník F. Schuberta. Pôvodnú bronzovú bustu zhotovil v roku 1967 sochár Tibor Bártfay. Súčasnú bustu zhotovil Peter Mészáros v roku 2000.
- Pomník M. R. Štefánika
Parky[upraviť | upraviť zdroj]
- Chránený areál Želiezovský park[8] – anglický park F. Schuberta. Park bol vyhlásený za chránený v roku 1984 a má rozlohu 132 725 m²[9].
- Park vo Svodove
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
Stredné školy - Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]
- Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium J. A. Komenského s VJM Želiezovce
Materské školy[upraviť | upraviť zdroj]
- Materská škola, SNP 9
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, SNP 9
- Materská škola, SNP 93
- Základná umelecká škola Franza Schuberta
- Spojená škola, Úzka 4, Želiezovce
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
OZ MŠK Želiezovce
Futbalisti OZ MŠK Želiezovce dosiahli najväčšie úspechy, keď sa dostali do III. ligy. Na štadióne MŠK v Želiezovciach sa hrali aj priateľské stretnutia so známymi klubmi ako Ferenváros Budapešť, Spartak Trnava.
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Eduard Sacher (* 1843), syn Franza Sachera, tvorcu známej Sacherovej torty, bol zakladateľom a majiteľom viedenského hotela Sacher.
- Augustín Fischer-Colbrie (* 1863 – † 1925), rímskokatolícky duchovný a košický biskup.
- Ivan Csudai (* 1959), výtvarník, hudobník a vysokoškolský pedagóg
- Jaroslav Spišiak (* 1963), bývalý policajný prezident
- Attila Mokos (* 1964), divadelný a filmový herec, svojho času umelecký šéf Jókaiho divadla v Komárne
- Henrietta Dulaiová, výskumníčka a učiteľka oceánografie na Florida State University[10], prvá Slovenka na Antarktíde[11]
- Karla Wursterová (* 1975), slovenská diplomatka a veľvyslankyňa Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
- Richard Nagy (* 1993), reprezentant Slovenska v plávaní. Účastník MS a ME v plávaní. Držiteľ slovenských rekordov na 400, 800 a 1500 voľný spôsob a 400 polohové preteky.
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Franz Schubert (* 1797 – † 1828), významný skladateľ, učiteľ hudby u grófa Esterházyho. Žil tu v rokoch 1818 a 1824.
- Timea Majorová (* 1974), majsterka sveta i Európy vo fitnes v roku 1997.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Želiezovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ a b Želiezovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ [1]
- ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny v SR
- ↑ [2]
- ↑ [3]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Krisztina Ilko: Stredoveké nástenné maľby kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach, 2018, o. z. Georgius Bubek, Rožňava, ISBN 978-80-972888-1-5.
- Oficiálna stránka mesta