Želobudzská skalka
| Želobudzská skalka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Očová |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 115,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′23″S 19°24′24″V / 48,6397°S 19,4066°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | neznačený |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Želobudzská skalka[1] alebo Želobudzká skalka[2] (1 115,8 m n. m.[3]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 8 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[5] Najbližšími sídlami sú severne situovaná osada Kyslinky, juhozápadne ležiaca obec Dúbravy a južne mesto Detva.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Želobudzská skalka leží v južnej časti hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, v hrebeni, vedúcom od Poľany západným smerom cez Drábovku (1 251 m n. m.). Západne susedí Hrbatá lúčka (1 027 m n. m.), severne sa nachádza Žiarec (1 100 m n. m.) a Bukovina (1 294 m n. m.), východným smerom je sedlom Príslopy oddelená Drábovka a Predná Poľana (1 373 m n. m.) a južne sa nachádza Kalamárka (808 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, južné potok Kamenná a západné Želobudzský potok, oba smerujúce do Hradnej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no do sedla Príslopy vedie cesta z Očovej.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený rozhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky a nezriedka aj niektoré horstvá v Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je prístupný neznačenými chodníkmi hrebeňom zo sedla Príslopy, kde okrem lesnej cesty vedú aj značené chodníky:
- po
zelenej značke z Očovej a z osady Kyslinky - po
žltej značke od hotela Poľana:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.