Želobudzská skalka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′23″S 19°24′24″V / 48,6397°S 19,4066°V / 48.6397; 19.4066
Želobudzská skalka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Zvolen
Obec Očová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 115,8 m n. m.
Súradnice 48°38′23″S 19°24′24″V / 48,6397°S 19,4066°V / 48.6397; 19.4066
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Želobudzská skalka[1] alebo Želobudzká skalka[2] (1 115,8 m n. m.[3]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 8 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[5] Najbližšími sídlami sú severne situovaná osada Kyslinky, juhozápadne ležiaca obec Dúbravy a južne mesto Detva.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Želobudzská skalka leží v južnej časti hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, v hrebeni, vedúcom od Poľany západným smerom cez Drábovku (1 251 m n. m.). Západne susedí Hrbatá lúčka (1 027 m n. m.), severne sa nachádza Žiarec (1 100 m n. m.) a Bukovina (1 294 m n. m.), východným smerom je sedlom Príslopy oddelená Drábovka a Predná Poľana (1 373 m n. m.) a južne sa nachádza Kalamárka (808 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, južné potok Kamenná a západné Želobudzský potok, oba smerujúce do Hradnej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no do sedla Príslopy vedie cesta z Očovej.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený rozhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky a nezriedka aj niektoré horstvá v Maďarsku.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je prístupný neznačenými chodníkmi hrebeňom zo sedla Príslopy, kde okrem lesnej cesty vedú aj značené chodníky:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]