Preskočiť na obsah

Ženskosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maľba Venuša so zrkadlom (asi 1555) od Titiana so zobrazením Venuše, ktorá personifikuje ženskosť

Ženskosť[1] alebo feminita[2] (angl. femininity alebo womanliness, v slovenčine nesprávne nazývaná aj ženstvo) je súhrn vlastností, znakov, objektov a rolí, ktoré sa spoločensky posudzujú a sú typické pre ženy[3][4] a dievčatá. Koncept ženskosti skonštruovala spoločnosť[5][6] a niektoré typy správania, ktoré sa považujú za ženské, dokazujú vplyv kultúrnych aj biologických faktorov.[5][7][8][9] Predmetom otvorenej diskusie však ostáva, do akej miery má na ženskosť vplyv biológia alebo spoločnosť.[7][8][9] Každý človek, bez ohľadu na to, akého je pohlavia alebo rodu, môže mať črty ženy aj muža. Preto sa ženskosť koncepčne odlišuje od ženského biologického pohlavia aj od ženstva.[6]

Medzi vlastnosti, ktoré spoločnosť považuje za tradične ženské, patrí pôvab,[4] jemnosť,[4] empatia, pokora a citlivosť.[4] Tieto vlastnosti sa odlišujú v závislosti od spoločnosti alebo jednotlivca a ovplyvňujú ich rôzne sociálno-kultúrne faktory.

Prehľad a história

[upraviť | upraviť zdroj]
Maľba Zrodenie Venuše (1486, Uffizi) od Sandra Botticelliho je klasickým zobrazením ženskosti.[10][11] Venuša bola rímskou bohyňou, ktorá sa spája najmä s láskou, krásou a plodnosťou.

Hoci sú pojmy „ženskosť“ a „mužskosť“ súčasťou bežnej komunikácie, len minimum vedcov sa zhodlo v tom, čo v skutočnosti znamená ženskosť a mužskosť.[7] Ženskosť vedecká komunita vyjadruje rozličnými jazykovými formami.[12]

V roku 2011 profesorka angličtiny Tara Williamsová naznačila, že už počas stredoveku, približne v 14. storočí, v čase bubonického moru sa v anglicky hovoriacej spoločnosti objavili prvé moderné predstavy o ženskosti.[13] Stredoveké ženy sa nazývali jednoducho a podľa tradičných rolí ženského pohlavia, čiže panna, manželka alebo vdova.[13] Po tom, čo čierna smrť v Anglicku vyhubila takmer polovicu populácie, nastala zmena v tradičných rodových rolách, ktorá ženám priniesla nové príležitosti. Už okolo roku 1380 boli v dielach básnika Geoffreyho Chaucera po prvýkrát použité slova femininity (ženskosť) a womanhood (ženstvo).

V roku 1949 francúzska intelektuálka Simone de Beauvoir napísala, že „žiadny biologický, psychologický ani ekonomický osud neurčuje figúru, ktorú v spoločnosti predstavuje ľudská žena“ a že „človek sa ňou nerodí, ale skôr sa ňou stáva“.[14] V roku 1959 túto myšlienku prevzal kanadsko-americký sociológ Erving Goffman[15] a v roku 1990 americká filozofka Judith Butlerová,[16] ktorá teoretizovala, že rod nie je fixný ani vrodený, ale skôr súbor praktík a vlastností definovaný spoločnosťou, ktoré sa časom začali označovať ako ženské alebo mužské.[17] Goffman tvrdil, že ženy sú socializované tak, aby prezentovali samé seba ako „vzácne, ozdobné a krehké, neinštruované a nevhodné na čokoľvek, čo vyžaduje námahu ich svalstva“ a aby prejavovali „plachosť, rezervovanosť a prejavy krehkosti, strachu a neschopnosti“.[18]

V 30. rokoch 20. storočia psychológovia Lewis Terman a Catherine Cox Milesová iniciovali snahy vedcov odmerať ženskosť a mužskosť. Dôležitú úlohu medzi výskumníkmi a psychológmi zohral Termanov a Milesovej model mužskosti a ženskosti, pretože formoval rané štúdium rodovej rovnosti. Model predpokladal, že ženskosť a mužskosť sú vrodené a stabilné vlastnosti človeka, ktoré je náročné odmerať a sú zásadne protichodné. Tiež naznačoval, že odchýlky alebo nerovnováha medzi týmito vlastnosťami by mohli prispieť k poruchám duševného zdravia. Moderná psychológia túto myšlienku vo veľkej miere spochybňuje.[19]

Popri feminizme 70. rokov 20. storočia sa výskumníci začali odkláňať od pôvodného modelu mužskosti a ženskosti a začali sa zaujímať o androgýniu.[19] Inventár pohlavných rolí Sandry Bemovej a dotazník Personal Attributes Questionnaire (PAQ) vznikli na to, aby v samostatných škalách dokázali odmerať ženskosť a mužskosť. Pomocou týchto testov výskumníci zistili, že tieto dve dimenzie sa menili nezávisle od seba. To spochybňuje skorší pohľad na ženskosť a mužskosť, kde boli zistené protichodné vlastnosti.[19]

Feministky druhej vlny, ktoré ovplyvnila Beauvoirová, verili, že hoci sú biologické rozdiely medzi ženami a mužmi vrodené, koncepty ženskosti a mužskosti skonštruovala kultúra. Ženám sa pripisovali vlastnosti ako pasivita a nežnosť, mužom sa pripisovali vlastnosti agresivita a inteligencia.[20][21] Podľa feministiek druhej vlny sa následne dievčatá, aby sa prispôsobili ženským hodnotám a správaniu, socializovali pomocou hračiek, hier, televízie a školy.[20] V roku 1963 americká feministka Betty Friedanová vo svojej významnej knihe The Feminine Mystique napísala, že kľúč k podmaneniu žien spočíva v sociálnej konštrukcii ženskosti, ktorá je podobná deťom, pasívna a závislá,[22] a volala po „drastickej zmene zobrazovania ženskosti v kultúre“.[23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ „ženskosť“. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)
  2. ↑ „feminita“. In: PETRÁČKOVÁ, V.; KRAUS, J. a kol. Slovník cudzích slov (akademický). 2., dopl. a preprac. vyd. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.
  3. ↑ KIMMEL, M.. Masculinities and Femininities. Oxford : Pergamon, 2001-01-01. DOI: 10.1016/B0-08-043076-7/03977-2. Dostupné online. ISBN 978-0-08-043076-8. DOI:10.1016/b0-08-043076-7/03977-2 S. 9318–9321.
  4. 1 2 3 4 „ženskosť“. In: Slovník slovenského jazyka. V. V – Ž. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s.(autorský kolektív: V. Budovičová, K. Buzássyová, J. Kačala, O. Kajanová, V. Šulcová, F. Kočiš, Š. Peciar, Š. Michalus, M. Pisárčiková, V. Slivková, E. Smiešková, M. Šalingová, M. Urbančok, J. Kačala, Š. Vragaš).
  5. 1 2 SHEHAN, Constance L.. Gale Researcher Guide for: The Continuing Significance of Gender. [s.l.] : Gale, Cengage Learning, 2018. Dostupné online. ISBN 9781535861175. S. 1–5. (po anglicky)
  6. 1 2 FERRANTE, Joan. Sociology: A Global Perspective. 7th. vyd. Belmont, CA : Thomson Wadsworth, január 2010. ISBN 978-0-8400-3204-1. S. 269–272.
  7. 1 2 3 FINN, Hale Martin, Stephen E.. Masculinity and Femininity in the MMPI-2 and MMPI-A. [s.l.] : U of Minnesota Press, 2010. Google-Books-ID: 5KLPlmr9T7MC. Dostupné online. ISBN 978-1-4529-0003-2. (po anglicky)
  8. 1 2 LIPPA, Richard A.. Gender, Nature, and Nurture. [s.l.] : Routledge, 2005-05-06. Google-Books-ID: R6OPAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-60425-7. (po anglicky)
  9. 1 2 WHARTON, Amy S.. The Sociology of Gender: An Introduction to Theory and Research. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2009-02-04. Google-Books-ID: SOTqzUeqmNMC. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-4343-1. (po anglicky)
  10. ↑ Manifestations of Venus: art and sexuality pg 93 By Katie Scott, Caroline Arscott pg 93-"...began its consideration of Venus by describing her as .... who presided over all feminine charms, for..."
  11. ↑ The Pacific muse pg 49 By Patty O'Brien "The young beautiful Venus wringing water from her tresses was a configuration of exotic femininity that was…"
  12. ↑ WINDSOR, Elroi J.. International Encyclopedia of the Social & Behavioral Sciences, Volume 8. 2nd. vyd. [s.l.] : Elsevier, 2015. ISBN 978-0-08-097087-5. DOI:10.1016/B978-0-08-097086-8.35015-2 Kapitola Femininities, s. 893–897.
  13. 1 2 WILLIAMS, Tara. Inventing Womanhood: Gender and Language in Later Middle English Writing. [s.l.] : Ohio State University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0814211519. Archivované 2016-11-06 na Wayback Machine
  14. ↑ DE BEAUVOIR, Simone. The Second Sex. New York : Knopf, 2010. ISBN 978-0307265562.
  15. ↑ ERVING GOFFMAN. The Presentation of Self in Everyday Life. [s.l.] : Anchor, 1959. Dostupné online. ISBN 0385094027.
  16. ↑ BUTLER, Judith. Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. [s.l.] : Routledge, 1990. ISBN 0415389550.
  17. ↑ MILESTONE, Katie. Gender and Popular Culture. [s.l.] : Polity, 2011. ISBN 978-0745643946.
  18. ↑ ZIEGLER, Kathryn A.. "Formidable-Femininity": Performing Gender and Third Wave Feminism in a Women's Self-Defense Class. [s.l.] : LAP LAMBERT Academic Publishing, 2010. ISBN 978-3838307671. S. 10.
  19. 1 2 3 STETS, Jan E.; BURKE, Peter J. Femininity/Masculinity. In: BORGATTA, Edgar F.; MONTGOMERY, Rhonda (eds.). Encyclopedia of Sociology, Volume 2 (2. vyd.). Macmillan Reference USA. s. 997–1005. ISBN 0-02-864850-1.
  20. 1 2 MILLETT, Kate. Sexual Politics. [s.l.] : [s.n.], 1968. Dostupné online.
  21. ↑ HOLLOWS, Joanne. Feminism, Femininity and Popular Culture. [s.l.] : Manchester University Press, 2000. ISBN 0719043956. S. 10–12.
  22. ↑ JAGGAR, Alison M.. Gender/Body/Knowledge: Feminist Reconstructions of Being and Knowing. [s.l.] : Rutgers University Press, 1989. Dostupné online. ISBN 0813513790. S. 17.
  23. ↑ GAMBLE, Sarah. The Routledge Companion to Feminism and Postfeminism. [s.l.] : Routledge, 2002. Dostupné online. ISBN 0415243106. S. 29.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HOLMES, Janet; MARRA, Meredith (Eds.). Femininity, Feminism and Gendered Discourse: A Selected and Edited Collection of Papers from the Fifth International Language and Gender Association Conference (IGALA5). Cambridge Scholars Publishing, 2010. ISBN 978-1-4438-2364-7.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ženskosť

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Femininity na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ženskosť&oldid=8139260“