Žiadosti slovenského národa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pravdepodobná podoba červeno-bielej slovenskej vlajky spomínanej v Žiadostiach slovenského národa z 11. mája 1848 v bode 8. Bola používaná od 23. apríla 1848

Žiadosti slovenského národa alebo Mikulášske žiadosti bol najucelenejší slovenský politický program počas rokov 1848 – 1849.[1][2] Žiadosti boli prijaté 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši (stretnutie asi 30 štúrovcov) a vyhlásené 11. mája v Ondrašovských kúpeľoch (Liptovská Ondrašová).[3]

Obsah Žiadostí[upraviť | upraviť kód]

Podnet na prijatie vyšiel od Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera.[3] Obsah dokumentu ovplyvnili predošlé Liptovské (marec) a Nitrianske žiadosti (apríl 1848).[2] Cieľom bolo prehĺbiť marcové zákony, teda znížiť pôsobenie šľachty a vytvoriť demokratický režim v Uhorsku.[1] Boli adresované uhorskej vláde (predseda Ľudovít Baťán), palatínovi a kráľovi.[4] Žiadosti v 14 bodoch zhŕňali „slovenský národnopolitický, kultúrny a sociálny program“.[5]

Konkrétne:[2]

  • 1. – 4. bod: demokratické riešenie národnostnej otázky v Uhorsku, zamietnutie nadradenosti jedného národa nad inými, zabezpečenie rovnoprávnosti všetkách národov Uhorska, vlastné snemy pre každý národ a spoločný celouhorský snem
  • 5. bod: zrušenie zákonov o výlučnom postavení maďarčiny, zákonom zaviesť používanie slovenčiny v slovenských stoliciach, mestách a obciach
  • 6. – 8. bod: vznik slovenských ľudových, stredných a odborných škol, univerzity a polytechniky[5], uznanie červeno-bielej zástavy za národnú zástavu Slovákov
  • 9. – 10. bod: rozšírenie politických práv pre všetkých občanov (pasívne volebné právo od 21, aktívne od 24 rokov), uzákonenie úplnej slobody tlače, prejavy a zhromažďovania
  • 11. bod: zrušenie poddanstva pre všetky skupiny roľníkov a želiarov, prenesenie menších regálnych práv (právo výčapu, mlynské právo, právo rybolovu, poľovnícke právo[5]) z panstiev na obce
  • 12. – 13. bod: prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia, výzva k panovníkovi, aby zabezpečil práva pre Poliakov v Haliči
  • 14. bod: nádej, že požiadavky budú splnené, pretože ich nevypočutie by znamenalo pre Slovákov návrat k feudálnym pomerom[5]

Odmietnutie a represia zo strany vlády[upraviť | upraviť kód]

Uhorská vláda a aj maďarská verejná mienka zaujala k Žiadostiam slovenského národa striktne zamietavé stanovisko (hoci nijako neohrozovali celistvosť Uhorska). Podobne odmietavo sa postavili k srbským a rusínskym požiadavkám. Na Slovensku vláda vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Ľudovíta Štúra (12. máj 1848), Michala Miloslava Hodžu (22. máj 1848) a Jozefa Miloslava Hurbana (1. jún 1848). Všetci traja museli opustiť Uhorsko.[5][4] Dohoda s uhorskou vládou sa začínala byť v nedohľadne.[6] Slovenské hnutie sa dostalo do ilegality, časť predstaviteľov národného hnutia pokračovala v činnosti na slovanskom zjazde v Prahe.[1]

Vláda následne podporila vznik a vydávanie viacerých propagandistických periodík ako protiváhu Slovenských národných novín. Išlo o týždenník Prjateľ ludu (redaktor Lukáš Máčaj), dvojdenník Slovácke noviny (vydavateľ Andrej Kostolný; mal „ paralyzovať ‚poburovanie štúrizmu a slúžiť záujmom ministerstva a národa‘“) a týždenník Wudce z Trnawi (redaktor Ferdinad Pelikán).[5]

Význam[upraviť | upraviť kód]

Žiadosti slovenského národa[5]:

  • národnopoliticky „odzrkadľujú zavŕšenie procesu formovania slovenskej národnej ideológie ako ideológie samobytného národa a nastoľujú požiadavku ústavného zabezpečenia jeho rovnoprávnosti v rámci federalizovaného Uhorska“
  • sociálne „predstavujú vyvrcholenie celého národnooslobodzovacieho hnutia 19. storočia.“

Boli „hlboko progresívnym dokumentom vo sfére sociálnych požiadaviek i v oblasti rozšírenia občianskych slobôd a vzájomného rovnoprávneho nažívania národov v rámci federalizovaného Uhorska.“[6]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 357.
  2. a b c Žiadosti slovenského národa. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 640 – 641.
  3. a b Žiadosti slovenského národa. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), jún 1987, roč. XVI, čís. 192, s. 6130. ISSN 0231-9047.
  4. a b KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 558 – 559.
  5. a b c d e f g Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Bratislava : Veda, 1992. 831 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 35 – 37.
  6. a b DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok III. 1711 – 1914. Bratislava : Vojenská informačná a tlačová agentúra, Ministerstvo obrany SR, 1996. 241 s. ISBN 80-88842-02-6. S. 85.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914. Ed. František Bokes. 1. vyd. Zväzok I 1848 – 1867. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1962. 476 s. S. 23 – 26.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]