Žiarové striekanie kovov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Žiarové striekanie kovov (iné názvy striekanie kovov, metalizovanie, metalizácia, šopovanie, pokovovanie striekaním, nepresne termické striekanie kovov) je spôsob mechanického pokovovania, pri ktorom sa jemné čiastočky roztaveného kovu prostredníctvom šopovacej pištole vrhajú na povrch pokovovaného predmetu. Čiastočky sa na povrchu uchytia a vytvoria súvislú vrstvu. Hrúbka vrstvy môže byť podľa potreby rôzna.

Striekanie kovov sa používa:

  1. ako spôsob povrchovej úpravy predmetov
  2. ako spôsob opravy pri chybných odliatkoch, alebo opotrebovaných súčiastkach.

Technológia[upraviť | upraviť kód]

  • Striekajú sa kovy a ich zliatiny s teplotu tavenia do 600 °C.
  • Povrch predmetu musí byť čistý, odmastený, suchý a drsný.
  • Vyššia teplota a jemnejšie čiastočky striekaného kovu zlepšujú priľnavosť vrstvy.
  • Rozlišujú sa 3 druhy striekania:
    1. striekanie kovov a zliatin z drôtu
    2. striekanie kovov a zliatin z prášku
    3. striekanie roztaveného kovu alebo zliatiny.
  • Na striekanie sú vhodné tieto kovy: zinok, hliník, olovo, cín, kadmium a meď.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.