Židovská republikánska strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Židovská republikánska strana bola židovská politická strana konzervatívnej orientácie na území prvorepublikového Česko-Slovenska, respektíve na Podkarpatskej Rusi, ktorá kandidovala v krajinských voľbách v roku 1928 a krajinských voľbách v roku 1935 a ktorá bola v celoštátnej politike spojencom česko-slovenských agrárnikov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Konzervatívne židovské prúdy na východe štátu[upraviť | upraviť kód]

Strana nadväzovala na konzervatívne židovské politické formácie, ktoré vznikali na Podkarpatskej Rusi už začiatkom 20. rokov. Šlo vtedy o Židovskú konzervatívnu stranu a Zväz židovských poľnohospodárov v Podkarpatskej Rusi. Tieto prúdy sa pred komunálnymi voľbami roku 1923 dočasne spojili so zástupcami sionistov a ich Židovskou občianskou stranou v Podkarpatskej Rusi do aliancie nazývanej Židovská strana Podkarpatskej Rusi. V komunálnych voľbách uspela. V roku 1924 sa ale toto spojenectvo rozpadlo. V doplňovacích parlamentných voľbách na Podkarpatskej Rusi v roku 1924 kandidovali ortodoxné a agrárne židovské prúdy ako Židovská demokratická strana, zatiaľ čo sionistický zvyšok šiel do volieb ako Židovská ľudová strana. V parlamentných voľbách v roku 1925 potom konzervatívne Židovstvo zastupovala Židovská hospodárska strana. Využívala blízkosti k česko-slovenským agrárnikom a hoci nezískala parlamentné kreslá, udržala si silný vplyv na miestnej úrovni.[1][2]

Vznik Židovskej republikánskej strany[upraviť | upraviť kód]

Židovská hospodárska strana zanikla krátko po voľbách v roku 1925, ale ideový prúd, ktorý predstavovala, sa na východe štátu udržal aj naďalej. V krajinských voľbách roku 1928 bola na Podkarpatskej Rusi sformovaná Židovská republikánska strana, ktorú viedol Mořic Guttmann. Od roku 1927 mal tento politický smer svoju oporu v liste Jüdische Zeitung, vychádzajúcom v Mukačeve, podporu mu vyslovovali aj mnohí ultraortodoxní rabíni. Vo voľbách roku 1928 židovskí republikáni uspeli a so ziskom viac ako 14 000 hlasov sa stali v tejto najvýchodnejšej krajine Česko-Slovenska najsilnejšou židovskou stranou. Až za nimi skončila s necelými 7000 hlasmi sionistická Židovská strana. Veľký podiel židovských voličov tiež získala česko-slovenská živnostenská strana, ktorá na svoju kandidátku zaradila niekoľko Židov. Židovskí republikáni vďaka svojmu výsledku dostali mandát v krajinskom zastupiteľstve. Sionisti ale aj česko-slovenské ľavicové strany výsledky volieb kritizovali a poukazovali na to, že agrárna strana podpláca voličov. Pretrvávali aj výhrady sionistov voči viceguvernérovi Podkarpatskej Rusi Antonínovi Rozsypalovi, o ktorom sa už po voľbách v roku 1925 tvrdilo, že menom agrárnikov z Prahy predal Židovskej hospodárskej strane 100 000 Kč na volebné výdaje.[3][4]

V parlamentných voľbách v roku 1929 už Židovská republikánska strana samostatne nekandidovala, ale podporila česko-slovenských agrárnikov. Strana Antonína Švehlu vďaka tomu získala v porovnaní s voľbami roku 1925 na Podkarpatskej Rusi viac ako dvojnásobok voličov a stala sa v tejto krajine najsilnejším politickým subjektom. Sionistická Židovská strana v týchto voľbách získala parlamentné zastúpenie, ale na Podkarpatskej Rusi si nesionistické židovské sily udržali výrazný vplyv. V krajinských voľbách roku 1935 Židovská republikánska strana kandidovala samostatne a so ziskom 18 300 hlasov získala opäť mandát v krajinskom zastupiteľstve (obsadil ho Alexander Kroó). Kvôli súpereniu o židovské hlasy so živnostenskou stranou si Židovská republikánska strana takticky zmenila názov na Republikánska židovská obchodnícka a živnostenská strana. Sionisti (Židovská strana) vtedy kandidovali v aliancii s Česko-Slovenskou sociálne demokratickou stranou robotníckou rovnako ako v paralelne prebiehajúcich parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých Židovská republikánska strana opätovne podporila česko-slovenských agrárnikov. Činnosť Židovskej republikánskej strany skončila na východe republiky v jeseni 1938, kedy sa Podkarpatská Rus stáva autonómnym útvarom, ktorý stráca prvky straníckej politickej súťaže.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Borek, D.: Židovské strany v politickém systému Československa 1918-1938, Moderní Dějiny, 11. svazek. Praha : Historický ústav, 2003. Ďalej len: Židovské strany. ISBN 80-7286-053-4. (česky)
  2. Crhová, M.: Politické strany a politika židovské menšiny, Politické strany, 1861-1938. Brno : Doplněk, 2005. Ďalej jen: Politické strany židovské menšiny. ISBN 80-7239-178-X. (česky)
  3. a b Židovské strany. s. 65-201
  4. a b Politické strany židovské menšiny. 965-985