Žilinská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′S 18°45′V / 49,19°S 18,75°V / 49.19; 18.75
Žilinská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Visnove0418.jpg
Žilinská pahorkatina z južného okraja
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Nadradená
jednotka
Žilinská kotlina
Susedné
jednotky
Rajecká kotlina
Varínske podolie
Súľovské skaly
Skalky
Manínska vrchovina
Lúčanská Fatra
Nízke Javorníky
Kysucké bradlá
Mesto Žilina
Súradnice 49°11′S 18°45′V / 49,19°S 18,75°V / 49.19; 18.75
Najnižší bod koryto Váhu pri Strážove
 - výška cca 320 m n. m.
Poloha pahorkatiny na Slovensku
Red pog.svg
Poloha pahorkatiny na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Žilinská pahorkatina je geomorfologický podcelok Žilinskej kotliny.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkladá sa v centrálnej časti Žilinskej kotliny a zaberá oblasť mesta Žilina a mierne zvlnenú krajinu západným, južným a východným smerom. Na severe hraničí s podcelkom Kysucké bradlá, patriacim do Kysuckej vrchoviny, západnejšie na krátkom úseku s Nízkymi Javorníkmi, ktoré sú súčasťou Javorníkov. Západ ohraničujú Súľovské vrchy s podcelkami Manínska vrchovina, Súľovské skaly a Skalky, južným smerom pokračuje Žilinská kotlina podcelkom Rajecká kotlina. Juhovýchodný okraj vymedzuje výrazný okraj Malej Fatry, konkrétne podcelku Lúčanská Fatra a na východe nadväzuje Varínske podolie.[1]

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Východo-západným smerom preteká rieka Váh, do ktorej v Žiline ústí rieka Kysuca a Rajčanka. Vo východnej časti pahorkatiny je vybudované Vodné dielo Žilina s rastúcim rekreačným využitím.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie pahorkatiny je osídlené už od doby kamennej, čo dokladá množstvo nálezov na území Žiliny i v okolitých obciach. Nachádza sa tu Žilinská aglomerácia, v ktorej žije okolo 110 tisíc obyvateľov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Husto urbanizované územie ponúka množstvo atraktívnych lokalít, medzi nimi Lietavský, Budatínsky a Strečniansky hrad, kostol svätého Štefana Kráľa v Závodí, drevený kostol svätého Juraja, či katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina na križovatke ciest z východu, severu, západu i juhu bola oddávna významným dopravným uzlom. Po vybudovaní ciest údoliami riek v stredoveku a neskôr i železnice sa tieto komunikácie križovali práve v Žiline. Súčasné koridory nadnárodného významu obchádzajú centrum mesta. Južným okrajom pahorkatiny sa buduje diaľnica D1 (BratislavaTrenčínŽilinaRužomberokKošice), na severozápade vedie diaľnica D3 na Kysuce a do Poľska. Mestom vedú medzinárodné cesty E 50, E 75 a E 442 a križujú sa tu cesty I/11, I/18, I/61 a I/64. V železničnej stanici Žilina sa križujú trate z Bratislavy, Rajca, Ostravy a Košíc.[2]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-07]. Dostupné online.