Preskočiť na obsah

Živá latinčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Živá latinčina (lat. Latinitas viva) je označenie pre bežné používanie latinského jazyka, ktorý je inak obvykle uvádzaný ako mŕtvy.

Zástancovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zástancov živej latinčiny možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedni presadzujú aktívne používanie jazyka ako prostriedok k tomu, aby jeho učenie bolo príjemnejšie, ale aj účinnejšie ako je v súčasnosti, pričom vychádzajú zo skúseností s poslednými zmenami v metodológii v oblasti moderného vyučovania jazykov. Druhí si želajú návrat latinčiny ako medzinárodného komunikačného prostriedku medzi ľudmi alebo ako akademického jazyka, ako tomu v Európe bolo od čias starého Ríma do 18. storočia.

Inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi inštitúcie, ktoré poskytujú výuku živej latinčiny patrí americká univerzita v Kentucky alebo belgická nadácia Fundatio Melissa Archivované 2011-02-25 na Wayback Machine. Zástancom filozofie živej latinčiny je Severoamerický inštitút pre štúdium živej latinčiny SALVI. Veľa záujmových skupín z celého sveta, v ktorých sa hovorí latinsky združuje spoločenstvo Societas Circulorum Latinorum Archivované 2008-05-17 na Wayback Machine. Aktívnu činnosť vyvíja aj komunita priaznivcov latinčiny Vita latinitatis, medzi ktorej aktivity patrí aj jedno z mnohých výročných stretnutí nadšencov pre latinčinu v Európe Septimanae latinae, ktoré celé prebieha v latinčine. Veľmi známy je taliansky latinista a pedagóg Luigi Miraglia.

Latinskú verziu má aj slobodná encyklopédia Wikipédia - https://la.wikipedia.org

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Živá latina na českej Wikipédii.