Živelná pohroma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, dôsledkom čoho je ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Živelná pohroma teda nie je spôsobená ľudským zásahom. K živelným pohromám patrí zemetrasenie, cunami, povodeň, tropická cyklóna, snehová kalamita, lavína, veľký zosuv pôdy, extrémne teplo/chlad a pod. – avšak samotné prírodné nebezpečenstvo sa nepovažuje za živelnú pohromu, pokiaľ nevplýva na ľudskú spoločnosť.[1]

Definície[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne (legislatívne) definície v rámci vybraných krajín:

  • Slovensko: § 3 ods. 2 písm a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva: „živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.“[2][3]
  • Spojené štáty: Joint Publication 3-29: „natural disaster. An emergency situation posing significant danger to life and property that results from a natural cause.“[4]

Príčiny živelných pohrôm[upraviť | upraviť zdroj]

Živelná pohroma je charakterizovaná tým, že nie je spôsobená ľudským zásahom,[5] avšak niektoré zdanlivo živelné pohromy môžu byť zapríčinené alebo zintenzívnené práve pre ľudskú činnosť, napr. dezertifikácia v dôsledku nadmernej poľnohospodárskej činnosti a odlesňovania.[1]

Následky živelných pohrôm[upraviť | upraviť zdroj]

Záchranár FEMA pátra po ľuďoch v núdzi v uliciach New Orleans po hurikáne Katrina

Následky živelných pohrôm možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:[6]

  • ľudské: straty na ľudských životoch, spôsobené zranenia alebo ochorenia, posttraumatická stresová porucha
  • ekonomické:
    • priame: fyzické škody na infraštruktúre, stavbách a ostatnom majetku; spôsobené samotnou živelnou pohromou alebo priamo nasledujúcou udalosťou (napr. požiar vypuknutý následkom zemetrasenia)
    • nepriame: dôsledky priamych ekonomických škôd (prerušenie ekonomickej aktivity, straty na tržbách a pod.)
    • makroekonomické (sekundárne): makroekonomické škody (najmä pokles HDP, pokles kúpnej sily, nárast inflácie) spôsobené následkom živelnej pohromy alebo následkom alokácie prostriedkov vládou na odstraňovanie škôd a rekonštrukciu poškodeného územia
  • ekologické: straty na životnom prostredí (napr. zníženie množstva poľnohospodárskej pôdy, lesov, poškodenie ekosystému)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Gunn, S. William (2012), „natural disaster“, Dictionary of Disaster Medicine and Humanitarian Relief (2. vyd.), New York: Springer, str. 115, ISBN 1461444454 
  2. § 3 ods. 2 písm a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 345/2012 Z. z.
  3. Pozri aj: Šimák, Ladislav; Horáček, Jiří et al. (2006), Terminologický slovník krízového manažmentu, Žilina: Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, str. 42, ISBN 8088829755, http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/tskr.pdf 
  4. U.S. Joint Chiefs of Staff. Foreign Humanitarian Assistance. Joint Publication 3-29. Washington, DC: U.S. Joint Chiefs of Staff, January 03, 2014. Part II–Terms and Definitions, p. [201].
  5. Evans, Denise L.; Evans, O. William, edi. (2007), „natural disaster“, The Complete Real Estate Encyclopedia, New York: McGraw-Hill, ISBN 0071476385 . „Any destructive activity not caused by human forces or interventions, including hurricanes, tornadoes, flooding, and volcanic eruptions, to name a few.“
  6. Mechler, Reinhard (2004), Natural Disaster Risk Management and Financing Disaster Losses in Developing Countries, Karlsruhe: VVW Verlag Versicherungswirtschaft, str. 13-14, ISBN 389952120X, http://books.google.sk/books?id=onaqFvzPKzoC