Žlna zelená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žlna zelená
Grünspecht Picus viridis.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picus viridis
Linnaeus, 1758
Picus viridis dis.png
Mapa rozšírenia žlny zelenej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žlna zelená[2] (iné názvy: zastarano ďateľ zelený, zelený ďateľ[3][4] [historický pravopis bol ďatel (tvrdé l) –porov. ešte napr. PSP z roku 1940], v dávnej slovenčine: strakopud zelený[5], v Bernolákovom slovníku: zelení ďaťel, s bruchem popelavím[6]; lat. Picus viridis) je druh z čeľade ďatľovité.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 31 - 33 cm[7], rozpätie krídel 40 – 42 cm[7] a maximálnu hmotnosť 170 - 180 g[8]. Je prevažne olivovo zelená s červeným temenom hlavy. Pri lete má žiarivo žltú kostrč a mriežkované letky. Samec má červené pierka v čiernych fúzoch a samica ich má celé čierne. Mláďatá sa líšia matne červeným temenom hlavy a škvrnitým telom.[8] Lieta vo vlnovkách. Bežne sa zdržuje v korunách stromov, často však hľadá potravu na zemi (najmä v mraveniskách, mravce sú jej hlavnou potravou[8][9] ).

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "klü-klü-klü"

2 min 42 s, Nemecko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev týchto druhov: sýkorka veľká, mlynárka dlhochvostá, ďateľ prostredný, sýkorka belasá a brhlík obyčajný.

Hlas "klü-klü-klü"

57 s, Anglicko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev a hlas týchto druhov: holub hrivnák, kolibiarik čipčavý a vchárka modrá.

Už koncom zimy, v mesiacoch február a marec, sa začínajú veľmi často ozývať[8]. Volajú chechtavo „glyk glyk glyk glyk“[7] alebo "klü-klü-klü"[10] za sedu aj počas letu.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hojne rozšírená po celom území Slovenska. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia. Hniezdenie je evidované do nadmorskej výšky 700 - 800 m n. m..[9][8] Súvislým lesným komplexom sa vyhýba. Žlna zelená je stály vták[8][9].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 – 2 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[9].

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Otvorená krajina s lesíkmi, kde sa je veľa okrajov lesov s lúkami a s pasienkami s množstvom mravenísk. Riedke lesy, lesy s množstvom rôznovekých plôch. Sady a parky.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi vo svetlých lesoch, parkoch a ovocných sadoch v apríli až máji raz ročne. Hniezdo je umiestnené v dutine (vytesanej) s okrúhlym alebo oválnym[8] otvorom. Samica znáša 5 až 7[8] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia počas 16 až 17 dní[8] a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde asi 19 dní a potom ešte 14 dní prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa mravcami a ich larvami[9][8], menej iným hmyzom

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Zaslúži si ochranu ako iné druhy ďatľov. Žlna zelená je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 9. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-28]. Dostupné online.
  3. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  4. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 108 dostupné online
  5. strakopud. In: Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab – Š-švrkotať), 2000. dostupné online
  6. ďaťel. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c d e f g h i j FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žlna zelená, str.397-399, Pavlík, Š.). ISBN 80-224-0714-3.
  10. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]