Žlna zelená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žlna zelená
Grünspecht Picus viridis.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picus viridis
Linnaeus, 1758
Picus viridis dis.png
Mapa rozšírenia žlny zelenej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žlna zelená[2] (Picus viridis) je druh z čeľade ďatľovité.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 31 - 33 cm[3], rozpätie krídel 40 – 42 cm[3] a maximálnu hmotnosť 170 - 180 g[4]. Je prevažne olivovo zelená s červeným temenom hlavy. Pri lete má žiarivo žltú kostrč a mriežkované letky. Samec má červené pierka v čiernych fúzoch a samica ich má celé čierne. Mláďatá sa líšia matne červeným temenom hlavy a škvrnitým telom.[4] Lieta vo vlnovkách. Bežne sa zdržuje v korunách stromov, často však hľadá potravu na zemi (najmä v mraveniskách, mravce sú jej hlavnou potravou[4][5] ).

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "klü-klü-klü"

2 min 42 s, Nemecko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev týchto druhov: sýkorka veľká, mlynárka dlhochvostá, ďateľ prostredný, sýkorka belasá a brhlík obyčajný.

Hlas "klü-klü-klü"

57 s, Anglicko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev a hlas týchto druhov: holub hrivnák, kolibiarik čipčavý a vchárka modrá.

Už koncom zimy, v mesiacoch február a marec, sa začínajú veľmi často ozývať[4]. Volajú chechtavo „glyk glyk glyk glyk“[3] alebo "klü-klü-klü"[6] za sedu aj počas letu.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hojne rozšírená po celom území Slovenska. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia. Hniezdenie je evidované do nadmorskej výšky 700 - 800 m n. m..[5][4] Súvislým lesným komplexom sa vyhýba. Žlna zelená je stály vták[4][5].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 – 2 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[5].

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Otvorená krajina s lesíkmi, kde sa je veľa okrajov lesov s lúkami a s pasienkami s množstvom mravenísk. Riedke lesy, lesy s množstvom rôznovekých plôch. Sady a parky.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi vo svetlých lesoch, parkoch a ovocných sadoch v apríli až máji raz ročne. Hniezdo je umiestnené v dutine (vytesanej) s okrúhlym alebo oválnym[4] otvorom. Samica znáša 5 až 7[4] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia počas 16 až 17 dní[4] a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde asi 19 dní a potom ešte 14 dní prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa mravcami a ich larvami[5][4], menej iným hmyzom

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Zaslúži si ochranu ako iné druhy ďatľov. Žlna zelená je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-28]. Dostupné online.
  3. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c d e f g h i j FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žlna zelená, str.397-399, Pavlík, Š.). ISBN 80-224-0714-3.
  6. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]