Žofia Bosniaková
| Žofia Bosniaková | |
| uhorská šľachtičná | |
 | |
| Narodenie | 2. jún 1609 Šurany |
|---|---|
| Úmrtie | 28. apríl 1644 (34 rokov) Strečno |
| Rodičia | Tomáš Bosniak Mária, rod. Kenderešiová |
| Manžel | Michal Serényi František Vešeléni |
| Deti | Adam, Ladislav |
Barónka Žofia Bosniaková alebo Žofia Bošňáková (maď. Bosnyák Zsófia) z Veľkého Bielu (* 2. jún 1609, Šurany – † 28. apríl 1644, Strečno) bola uhorská šľachtičná, po smrti uctievaná ako svätica, aj keď k jej oficiálnej kanonizácii doposiaľ nedošlo.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v rodine uhorského šľachtica a významného protitureckého bojovníka Tomáša Bosniaka na Šurianskom hrade. Začiatkom roku 1626 sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorý mal viaceré majetky na Morave, preto po svadbe Žofia odišla na jeho hrad Světlov v Bojkoviciach. Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi 10. marca 1626 zomrel. Jej druhým manželom bol neskorší palatín František Vešeléni. Po svadbe v roku 1630 sa presťahovala do renesančného kaštieľa v obci Teplička nad Váhom. Tu sa jej narodili obaja synovia: Adam v roku 1630 a Ladislav v roku 1633. Jej život sa vyznačoval štedrosťou a obetavosťou voči poddaným. Zomrela roku 1644 v chýre svätosti.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Žofia bola pochovaná v kaplnke na Strečnianskom hrade. V roku 1729 preniesli slávnostne jej ostatky do kostola v Tepličke nad Váhom, kde boli neporušené uchovávané až do 1. apríla 2009, keď ich zničil psychicky narušený muž zo Žiliny.[1] Dnes sa v kostole v truhle nachádzajú len obhorené kosti. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.[2]
Koncom 20. storočia Ján Chryzostom kardinál Korec vyzval na blahorečenie Žofie Bosniakovej. Proces blahorečenia však ešte nebol ukončený.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČTK, SITA, (LK). Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej [online]. Sme, 1. 4. 2009. Dostupné online.
- ↑ BECHNÝ, Ľubo. Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno [online]. Sme, 4. 4. 2012. Dostupné online.
- ↑ Štyri slovenské svätice: Neváhali položiť život za druhých či rozdať majetok [online]. Diva.sk, 01.11.2013. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LETZOVÁ, Mária. Žofia Bosniaková – život, dielo a úcta v 17. – 19. storočí. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2022. 191 s. ISBN 978-80-568-0499-5.
- KOLEKTÍV AUTOROV. Žofia Bosniaková: veľká kniha o žene viery a lásky. Martin : Matica slovenská et al., 2019. 205 s. ISBN 978-80-8128-238-6.
- ZRUBEC, Laco. Žofia Bosniaková: slovom a obrazom. 3. dopl. vyd. Nitra : Garamond, 2011. 232 s. ISBN 978-80-89148-63-9.
- HROMNÍK, Milan. Žofia Bošňáková. Trnava : Dobrá kniha, 2009. 72 s.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |