Sigma Orionis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Σ Orionis)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sigma Orionis
Sigma Orionis.JPG
Sigma Orionis s emisnými hmlovinami
v okolí Oriónovho pásu v pozadí
Pozorovacie dáta
Epocha 200,0
Súhvezdie Orión
Rektascenzia 05h 38m 44,8s
Deklinácia 02° 36′ 00″Súradnice: Hviezdna mapa 05h 38m 45s; 02° 36′ 00″
Zdanlivá magnitúda (V) 3,77
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)+28 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: ? mas/r
Dek.: ? mas/r
Paralaxa (π)2.840 ± 1.74 mas
Vzdialenosťpribližne 1100 ly
(približne 400 pc)
Absolútna magnitúda (MV)?
Iné označenia
48 Orionis, SAO 132406, GSC 4771:1196, HIP 26549, PPM 188303, HD 37468, B-02 1326

Sigma Orionis (σ Orionis) je hviezda tretej magnitúdy v súhvezdí Orión. Nachádza sa v blízkosti hviezdy Alnitak.

Je to veľmi dobre pozorovateľná štvorhviezda, ktorej zložky rozoznáme aj malým ďalekohľadom. Jednotlivé hviezdy systému majú jasnosť 4, 10, 7 a 6 magnitúd, pričom bez ďalekohľadu vyzerajú ako jedna hviezda s magnitúdou 3,77. Tri najjasnejšie zložky možno pozorovať aj ďalekohľadom s 5 cm objektívom, na najslabšieho sprievodcu potrebujeme aspoň 8 cm ďalekohľad. Najslabšia zložka sa nachádza na opačnej strane hlavnej zložky ako dve jasnejšie. Systém v skutočnosti obsahuje aj piatu zložku, ktorú nemožno ľahko rozlíšiť, pretože sa nachádza vo veľmi tesnej blízkosti hlavnej hviezdy (0,2“). Tento najbližší sprievodca má magnitúdu 6. Dve hlavné hviezdy systému sigma Orionis sú označené ako A a B a sú 30 000-krát svietivejšie ako Slnko. Ich spoločná hmotnosť je 30-násobkom hmotnosti Slnka. Patria tak medzi najhmotnejšie dvojhviezdy Mliečnej cesty vôbec. Obiehajú sa po stabilnej dráhe, čo však neplatí pre ostatné tri zložky systému, ktoré môžu byť v budúcnosti vyhodené zo sústavy. Keďže sprievodcovia sú umiestnení okolo hlavnej zložky približne v jednej rovine, v ďalekohľade to vyzerá, akoby hlavnú hviezdu obiehali planéty.