(144898) 2004 VD17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
(144898) 2004 VD17
planétka
Objavenie A
ObjaviteľM. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, M. McCleary, H. Stange, A. Milner
Dátum objavenia7. november 2004
Označenie planétok2004 VD17 B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 7. november 2004
Excentricita (e)0,5887
Veľká polos (a)225,610 434 Gm (1,5081 AU)
Perihélium (q)92,798 869 Gm (0,6203 AU)
Afélium (Q)358,422 000 Gm (2,3959 AU)
Obežná doba (P)676,48 d (1,8521 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
4,2229°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)224,2431°
Argument perihélia (ω)90,6911°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery~580 m
Hmotnosť~2,7×1011 kg
Hustota~2,6 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť18,82
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

(144898) 2004 VD17 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď je planétka pozorovaná už viac ako rok, neuskutočnil sa jej spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavili 7. novembra 2004 okolo 09:14 svetového času (UTC) jednometrovým ďalekohľadom s CCD kamerou na Lincoln Laboratory Observatory v rámci programu LINEAR astronómovia M. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, M. McCleary, H. Stange a A. Milner. V čase objavu sa nachádzala vo vzdialenosti približne 15,0 mil. km a bola spozorovaná ako objekt hviezdnej veľkosti 16,8m. Správu o jej objave dostalo Stredisko pre malé planéty nasledujúci deň.

Prvé výpočty, uskutočnené v stredisku na sledovanie potenciálne nebezpečných objektov Sentry pri Laboratóriu prúdového pohonu v Pasadene a v analogickém stredisku v Taliansku dňa 9. novembra 2004, odhalili možnosť budúcej kolízie tohto telesa so Zemou. Ako prichádzali ďalšie pozorovania tohto objektu, na ktorých sa podieľalo tiež observatórium na juhočeskej Kleti, bola dráha spresňovaná a vypočítaná hodnota pravdepodobnosti stretu s našou planétou sa zvyšovala. Preto stredisko Sentry 22. novembra 2004 priradilo tejto planétke hodnotu 1 na turínskej stupnici, teda ju zaradilo medzi objekty, ktoré si zasluhují dôkladné sledovanie, ale napriek tomu ich hrozba pre Zem nie je príliš vysoká.

Sledovanie objektu pokračovalo až do 28. januára 2005, keď sa dostalo z dosahu pozemských ďalekohľadov. Znovu ho spozoroval tím astrónomov z observatória na Mauna Kea na Havajských ostrovoch 4. marca toho istého roku. Ďalšie pozorovanie sa uskutočnilo až v novembri 2005, čo malo veľký význam pre upresnenie jeho dráhy. Vo februári 2006 bolo teleso v dosahu silnejších ďalekohľadov a bolo ho možné pozorovať až do druhej polovici júna a potom opäť od konca júla do konca roku 2006.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 229 tis. km. Najbližšie veľké priblíženie k Zemi na vzdialenosť 3,15 mil. km sa očakáva 1. mája 2032. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2041, 2067, 2076 a 2087. K nebezpečnému stretnutiu so Zemou by malo dôjsť 4. mája 2102. Na konci februára 2006 bola kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v najbližších sto rokoch (t. j. do roku 2105 vrátane) najvyššia zo všetkých známych planétok a bola vyčíslená na 6,4×10−4 (t. j. menej ako 1:1 000). Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 2, na palermskej -0,33. Ak by ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 21,36 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou spôsobila veľmi rozsiahle škody. Následky dopadu takého telesa by sa rovnali explózii 15 000 MT TNT.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]