1. apríl

1. apríl je 91. deň roka v gregoriánskom kalendári (92. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 274 dní. Meniny má Hugo.

• Medzinárodný deň vtákov
• Deň bláznov

Udalosti

• 0286 – cisár Dioklecián vyhlásil svojho generála Maximiána za augusta (spolucisára) a prenechal mu vládu nad západnou časťou Rímskeho cisárstva s panovníckym dvorom v meste Mediolanum (dnešné Miláno). Rozdelenie vlády nad ríšou medzi dvoch augustov (cisárov) malo len praktický rozmer – ríša bola naďalej pokladaná za nedeliteľnú (a patrimonium indivisum). Keďže Dioklecián nebol na Maximiánovej korunovácii osobne prítomný, niektorí bádatelia (Otto Seeck) predpokladali, že si Maximián titul uzurpoval a Dioklecián ho za augusta uznal až dodatočne, aby sa vyhol občianskej vojne. Táto hypotéza si však nezískala podporu a bola vyvrátená (napr. Williamom Lewisom Leadbetterom).
• 0457 – magister militum (vojenský vojvodca) Majorianus bol svojimi vojakmi aklamáciou zvolený za cisára po tom, čo v bitke pri meste Bilitio (dnes Bellinzona na juhu Švajčiarska) porazil vojsko približne 900 Alamanov, ktorí podnikli výpad na územie Rímskej ríše.
• 0527 – byzantský cisár Justin I. vymenoval svojho synovca Justiniána za spoluvládcu a následníka trónu (avšak tento údaj nie je úplne spoľahlivo doložený). Justinián sa vlády ujal po Justinovej smrti 1. augusta 527.
• 0988 – Róbert II. zvaný Pobožný sa zosobášil s Rozáliou, dcérou italského kráľa Berengara II. Sobáš dohodol jeho otec Hugo Kapet.
• 1293 – Robert Winchelsey vycestoval z Anglicka do Ríma, aby od pápeža získal vysvätenie za canterburského arcibiskupa, ktorým bol zvolený 13. februára 1293. Pre interregnum na pápežskom stolci bol vysvätený až 12. septembra 1929 pápežom Celestínom V., ktorý sa pontifikátu ujal 5. júla 1294.
• 1810 – Napoleon Bonaparte sa v Louvri oženil s Máriou Lujzou Habsbursko-lotrinskou
• 1933 – bojkot židovských právnikov, lekárov a obchodov v Nemecku
• 1939 – generál Francisco Franco ohlásil – po tom, čo sa vzdali zvyšky republikánskej armády –, koniec španielskej občianskej vojny
• 1945 – mesto Topoľčany oslobodila Červená armáda
• 1948 – obec Kochanovce sa stala mestskou časťou Sečoviec
• 1949 – Newfoundland sa stal desiatou provinciou Kanady
• 1960 – štart prvej meteorologickej družice TIROS-1
• 1963 – bol založený Slovenský filmový ústav
• 1976 – bola založená spoločnosť Apple Computer
• 1979 – Irán sa stal islamskou republikou
• 1993 – bola založená Asociácia slovenských filmových klubov
• 2001 – bol zatknutý bývalý prezident Juhoslávie Slobodan Milošević
• 2002 – Holandsko – ako prvá krajina na svete – legalizovalo eutanáziu
• 2002 – pristávací modul čínskej kozmickej lode Šen-čou 3 hladko pristál v mongolskej púšti

Narodenia

Milan Kundera (* 1929)

Andreas Thorkildsen (* 1982)

Róbert Vittek (* 1982)

• 1694 – Samuel Hruškovic, slovenský spisovateľ († 1748)
• 1697 – Abbé Prévost, francúzsky jezuitský spisovateľ († 1763)
• 1764 – Barbara Krafftová, rakúska maliarka († 1825)
• 1776 – Sophie Germainová, francúzska matematička, fyzička a filozofka († 1831)
• 1809 – Nikolaj Vasilievič Gogoľ, ruský spisovateľ a básnik († 1852)
• 1815 – Otto von Bismarck, nemecký politik († 1898)
• 1865 – Richard Adolf Zsigmondy, rakúsko-nemecký chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu († 1929)
• 1868 – Edmond Rostand, francúzsky dramatik († 1918)
• 1873 – Sergej Vasilievič Rachmaninov, ruský hudobný skladateľ, klavirista a dirigent († 1943)
• 1875 – Edgar Wallace, britský spisovateľ a novinár († 1932)
• 1885 – Wallace Beery, americký herec († 1949)
• 1907 – Gejza Dusík, slovenský hudobný skladateľ († 1988)
• 1908 – Abraham Harold Maslow, americký psychológ, psychiater a filozof († 1970)
• 1915 – Hans Liebherr, nemecký priemyselník a vynálezca († 1993)
• 1916 – Ondrej Pavlík, slovenský školský pracovník a pedagóg († 1996)
• 1918 – Ján Kadár, slovenský filmový režisér († 1979)
• 1920 – Toširó Mifune, japonský herec († 1997)
• 1922 – Alan Perlis, americký informatik († 1990)
• 1922 – Ján Tomko, slovenský právnik a pedagóg († 1991)
• 1926 – Anne McCaffrey, americká spisovateľka († 2011)
• 1929 – Milan Kundera, český spisovateľ
• 1931 – Ladislav Kačáni, slovenský futbalista, tréner a metodik († 2018)
• 1932 – Debbie Reynoldsová, americká herečka, speváčka a tanečníčka († 2016)
• 1933 – Claude Cohen-Tannoudji, francúzsky fyzik
• 1933 – Dan Flavin, americký minimalistický sochár a inštalačný umelec († 1996)
• 1940 – Wangari Maathaiová, kenská ekologička, feministka, občianska a environmentálna aktivistka († 2011)
• 1946 – William Frederick Fisher, americký astronaut
• 1947 – Alain Connes, francúzsky matematik
• 1947 – Václav Riedlbauch, český hudobný skladateľ, pedagóg a manažér († 2017)
• 1949 – Sheck Exley, americký jaskynný potápač († 1994)
• 1952 - László Tőkés, Rumunský politik maďarského etnika a kňaz
• 1953 – Pavol Biroš, slovenský futbalista
• 1959 – Helmuth Duckadam, rumunský futbalový brankár
• 1961 – Matej Mináč, slovenský režisér
• 1969 – Arnaud Boetsch, francúzsky tenista
• 1971 – Daniel Vacek, český tenista
• 1974 – Ladislav Ďurkovič, slovenský novinár a občiansky aktivista
• 1975 – George Bastl, švajčiarsky tenista
• 1975 – Michael Poulsen, dánsky hudobník, hlavný spevák, gitarista a textár skupiny Volbeat
• 1976 – Clarence Seedorf, holandský futbalista so surinamskými koreňmi
• 1978 – Alexandr Riadinskij, bieloruský hokejista
• 1978 – Miroslava Vavrincová, švajčiarska tenistka slovenského pôvodu
• 1979 – Ivano Balić, chorvátsky hádzanár
• 1980 – Bijou Phillips, americká herečka
• 1982 – Zuzana Šebová, slovenská herečka a zabávačka
• 1982 – Andreas Thorkildsen, nórsky atlét
• 1982 – Róbert Vittek, slovenský futbalista
• 1984 – Pavol Baláž, slovenský futbalista
• 1985 - Monika Zázrivcová, slovenská rádiová a televízna moderátorka a mama

Úmrtia

Karol I. († 1922)

Lev Davidovič Landau († 1968)

• 1548 – Žigmund I. Starý, poľský kráľ (* 1467)
• 1686 – Eliáš Ladiver, slovenský profesor a filozof (* 1633)
• 1863 – Jakob Steiner, švajčiarsky matematik (* 1796)
• 1890 – Alexandr Fjodorovič Možajskij, ruský vynálezca a priekopník letectva (* 1825)
• 1901 – François-Marie Raoult, francúzsky chemik (* 1830)
• 1917 – Scott Joplin, americký hudobník, predstaviteľ ragtime (* 1867)
• 1918 – Paul von Rennenkampf, ruský generál (* 1854)
• 1922 – Karol I., uhorský a český kráľ, posledný rakúsky cisár (* 1887)
• 1930 – Cosima Wagnerová, dcéra skladateľa Franza Liszta a manželka skladateľa Richarda Wagnera (* 1837)
• 1958 – Břetislav Bakala, český dirigent a skladateľ (* 1897)
• 1968 – Lev Davidovič Landau, ruský fyzik (* 1908)
• 1975 – Alexander Matuška, slovenský literárny vedec a komunistický politik (* 1910)
• 1976 – Dimitrij Andrusov, slovenský geológ (* 1897)
• 1976 – Max Ernst, nemecký maliar (* 1891)
• 1984 – Marvin Gaye, americký spevák (* 1939)
• 1987 – Henri Cochet, francúzsky tenista (* 1901)
• 1993 – Ján Bourbonský, španielsky infant, otec Juana Carlosa I. (* 1913)
• 1994 – Léon Degrelle, belgický politik (* 1906)
• 1994 – Robert Doisneau, francúzsky fotograf (* 1912)
• 2002 – Simo Häyhä, fínsky vojenský ostreľovač (* 1905)
• 2005 – Ján Milan Dubovský, slovenský archivár a historik (* 1933)
• 2013 – Bohumil Švarc, český herec a dabér (* 1926)
• 2014 – Jacques Le Goff, francúzsky historik (* 1924)
• 2017 – Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko, ruský a sovietsky básnik, prozaik, filmár a publicista (* 1932)