10 (číslo)

	← 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 → ; zoznam čísel · celé čísla ; ← 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 →
Celé číslo	10
Slovom	desať
Radová číslovka	10.; (desiaty)
Číselná sústava	desiatková
Faktorizácia	2 × 5
Delitele	1, 2, 5, 10
Gréckymi číslicami	Ι´
Rímskymi číslicami	X
Grécka predpona	deka-/deca-
Latinská predpona	deci-
SI predpona	deka
Binárne	10102
Oktálne	128
Hexadecimálne	A16

Desať je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle deväť a predchádza číslu jedenásť. Rímska číslica je X. Číslo desať má význačné postavenie medzi prirodzenými číslami. Je od neho odvodená desiatková sústava, najpoužívanejšia číselná sústava.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Antický filozof a matematik Pytagoras (Pytagorejská škola, Predsokratovská (kozmologická) filozofia) považoval číslo 10 vo svojej filozofii za vrchol a dosiahnutie dokonalosti. Číslo 10 totiž vznikne súčtom čísiel 1, 2, 3 a 4, ktorým rovnako prisudzoval v rámci filozofie špecifické vlastnosti. 1 považoval za jeden konkrétny bod, 2 potom za priamku, čo má začiatok a koniec, 3 za plochu (už pomocou 3 bodov môžeme definovať základnú plochu), ktorá má začiatok, koniec a „priestor medzitým“, 4 potom považoval za priestor. 10 vznikne súčtom týchto 4 „magických“ a významných čísiel a práve preto je podľa neho vrcholom dokonalosti.

Matematika[upraviť | upraviť zdroj]

Je základom desiatkovej sústavy, najpoužívanejšej číselnej sústavy
Zložené číslo.
Prvočíselný rozklad: 2 * 5.
Je od neho odvodený dekadický logaritmus.
Súčet prvých troch prvočísiel: 2 + 3 + 5.
Súčet štyroch prvých prirodzených čísiel: 1 + 2 + 3 + 4.
Súčet druhých mocnín prvých dvoch nepárnych čísiel: 1² + 3².
Súčet prvých štyroch faktoriálov: (0! + 1! + 2! + 3!) = 1 + 1 + 2 + 6.
Počet riešení problému ôsmich dám pre n = 5.
V binárnej sústave: 1010.
V osmičkovej sústave: 12.
V šestnástkovej sústave: A.
Deliteľnosť: číslo n je deliteľné desiatkou bez zvyšku, pokiaľ končí číslicou nula.