2. ukrajinský front
| 2. ukrajinský front | |
| Štandarda 2. ukrajinského frontu | |
| Krajina | |
|---|---|
| Vznik | 20. októbra 1943 južná Ukrajina |
| Zánik | 10. jún 1945 |
| Typ | Front |
| Velitelia | Ivan Stepanovič Konev (jún 1943 – máj 1944) Rodion Jakovlevič Malinovskij (máj 1944 – máj 1945) |
| Nadradené jednotky | Stavka |
| Účasť | |
| Vojny | Druhá svetová vojna |
| Bitky | Bitka na Dnepri Korsuň-ševčenkovská operácia Jassko-kišinevská operácia Bitka o Budapešť Západokarpatská operácia Bratislavsko-brnianska operácia Viedenská operácia Pražská operácia |
2. ukrajinský front (rus. 2-й Украинский фронт), predtým Stepný front, bol hlavnou formáciou Červenej armády počas druhej svetovej vojny, ekvivalentom západnej armádnej skupiny. V roku 1945 oslobodil Budapešť, Bratislavu, Brno a Viedeň.
História
[upraviť | upraviť zdroj]2. ukrajinský front vznikol 20. októbra 1943 premenovaním Stepného frontu. V októbri až decembri rozšíril predmostie na Dnepre až ku Kirovohradu a Kryvému Rihu. Následne v spolupráci s 1. ukrajinským frontom v Kirovohradskej, Korsuň-ševčenkovskej a Umansko-Botošanskej operácii oslobodil pravobrežnú Ukrajinu až k rumunskej hranici.
Od apríla do začiatku júna 1944 sa spoločne s 3. ukrajinským frontom neúspešne pokúšal preraziť do Moldavska. Úspech prišiel až v auguste (Jassko-kišinevská operácia), sovietske vojská rýchlo prešli Rumunskom a v októbri 1944 v Debrecínskej operácii vtrhli do Maďarska. V Budapeštianskej operácii spoločne s 3. ukrajinským frontom obsadil Budapešť a prekročil Dunaj. Od decembra do marca 1945 viedol front na území Slovenska ťažké boje na Hrone.
25. marca 1945 bola zahájená Bratislavsko-brnianska operácia. 4. apríla vojská frontu oslobodili Bratislavu a do 5. mája prenikli hlbšie na Moravu. 2. až 13. apríla vo Viedenskej operácii dobyli sovietske vojská východ Rakúska s priľahlými oblasťami Moravy. V máji v Pražskej operácii spoločne s 1. a 4. ukrajinským frontom oslobodila väčšinu Čiech.
Po skončení vojny bol front zrušený, veliteľstvo bolo premenované na veliteľstvo Odesského vojenského okruhu, ale najvyšší dôstojníci boli na čele s maršalom Malinovským a časťou vojsk (predovšetkým 6. gardovou tankovou armádou) prevelení k Zabajkalskému frontu.
Podriadené jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi jednotky, ktoré boli súčasťou 2. ukrajinského frontu, patrili:
- 4. gardová armáda (20. októbra 1943 – 1944)
- 5. gardová armáda (20. októbra 1943 – 13. júla 1944)
- 7. gardová armáda (20. októbra 1943 – 10. júna 1945)
- 37. armáda (20. októbra 1943 – január 1944)
- 46. armáda (20. októbra 1943 – ?, 20. septembra – 11. decembra 1944 a 21. februára – 10. mája 1945)
- 52. armáda (20. októbra 1943 – september 1944)
- 53. armáda (20. októbra 1943 – 10. mája 1945)
- 57. armáda (20. októbra 1943 – 22. februára 1944)
- 5. letecká armáda (20. októbra 1943 – 10. júna 1945)
5. gardová tanková armáda (20. októbra 1943 – 1945)
- 6. (od septembra 1944 gardová) tanková armáda (22. februára 1944 – marec 1945 a apríl – 10. mája 1945)
- 40. armáda (marec 1944 – 10. júna 1945)
- 27. armáda (1944 – 1945)
- 2. tanková armáda (1944 – jún 1944)
- 9. gardová armáda (apríl – 10. mája 1945)
- 1.gardová jazdecko-mechanizovaná skupina [1945]
- rumunská 1. armáda
- rumunská 4. armáda
- Dunajská vojnová flotila
Velenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Veliteľ:
- 20. október 1943 – 22. mája 1944 armádny generál (od 20. februára 1944 maršal Sovietskeho zväzu) Ivan Stepanovič Konev
- 22. mája 1944 – 10. jún 1945 armádny generál (od 10. septembra 1944 maršal Sovietskeho zväzu) Rodion Jakovlevič Malinovskij
- Člen vojenskej rady:
- 20. október 1943 – marec 1945 generálporučík (od 13. septembra 1944 generálplukovník) Ivan Zacharovič Susajkov
- marec – 10. júl 1945 generálporučík Alexander Nikolajevič Těvčenkov
- Náčelník štábu:
- 20. október 1943 – 10. júl 1945 generálplukovník (od 29. mája 1945 armádny generál) Matvej Vasiljevič Zacharov
Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Po vytlačení nemeckých vojsk z územia Ukrajiny a Bieloruska v rokoch 1943 a 1944 prebehla mobilizácia miestnych mužov a stúpol tak podiel Ukrajincov a Bielorusov v Červenej armáde. Podľa oficiálnych údajov k 1. januáru 1945 slúžilo v armádach 2. ukrajinského frontu celkom 302 360 Rusov, 169 454 Ukrajincov, a 11 712 Bielorusov.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Národnostní složení Rudé armády 1941-45 [online]. Fronta.cz, 2022-04-15, [cit. 2025-06-08]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GLANTZ, David M.. Bouře směřuje na Balkán. [s.l.] : JOTA, 2008. ISBN 978-80-7217-516-1.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2. ukrajinský front na českej Wikipédii.
