2. ukrajinský front

2. ukrajinský front
Štandarda 2. ukrajinského frontu Štandarda 2. ukrajinského frontu
Krajina	Sovietsky zväz
Vznik	20. októbra 1943 južná Ukrajina
Zánik	10. jún 1945
Typ	Front
Velitelia	Ivan Stepanovič Konev (jún 1943 – máj 1944) Rodion Jakovlevič Malinovskij (máj 1944 – máj 1945)
Nadradené jednotky	Stavka
Účasť
Vojny	Druhá svetová vojna
Bitky	Bitka na Dnepri Korsuň-ševčenkovská operácia Jassko-kišinevská operácia Bitka o Budapešť Západokarpatská operácia Bratislavsko-brnianska operácia Viedenská operácia Pražská operácia

2. ukrajinský front (rus. 2-й Украинский фронт), predtým Stepný front, bol hlavnou formáciou Červenej armády počas druhej svetovej vojny, ekvivalentom západnej armádnej skupiny. V roku 1945 oslobodil Budapešť, Bratislavu, Brno a Viedeň.

História

2. ukrajinský front vznikol 20. októbra 1943 premenovaním Stepného frontu. V októbri až decembri rozšíril predmostie na Dnepre až ku Kirovohradu a Kryvému Rihu. Následne v spolupráci s 1. ukrajinským frontom v Kirovohradskej, Korsuň-ševčenkovskej a Umansko-Botošanskej operácii oslobodil pravobrežnú Ukrajinu až k rumunskej hranici.

Od apríla do začiatku júna 1944 sa spoločne s 3. ukrajinským frontom neúspešne pokúšal preraziť do Moldavska. Úspech prišiel až v auguste (Jassko-kišinevská operácia), sovietske vojská rýchlo prešli Rumunskom a v októbri 1944 v Debrecínskej operácii vtrhli do Maďarska. V Budapeštianskej operácii spoločne s 3. ukrajinským frontom obsadil Budapešť a prekročil Dunaj. Od decembra do marca 1945 viedol front na území Slovenska ťažké boje na Hrone.

25. marca 1945 bola zahájená Bratislavsko-brnianska operácia. 4. apríla vojská frontu oslobodili Bratislavu a do 5. mája prenikli hlbšie na Moravu. 2. až 13. apríla vo Viedenskej operácii dobyli sovietske vojská východ Rakúska s priľahlými oblasťami Moravy. V máji v Pražskej operácii spoločne s 1. a 4. ukrajinským frontom oslobodila väčšinu Čiech.

Po skončení vojny bol front zrušený, veliteľstvo bolo premenované na veliteľstvo Odesského vojenského okruhu, ale najvyšší dôstojníci boli na čele s maršalom Malinovským a časťou vojsk (predovšetkým 6. gardovou tankovou armádou) prevelení k Zabajkalskému frontu.

Podriadené jednotky

Medzi jednotky, ktoré boli súčasťou 2. ukrajinského frontu, patrili:

• 4. gardová armáda (20. októbra 1943 – 1944)
• 5. gardová armáda (20. októbra 1943 – 13. júla 1944)
• 7. gardová armáda (20. októbra 1943 – 10. júna 1945)
• 37. armáda (20. októbra 1943 – január 1944)
• 46. armáda (20. októbra 1943 – ?, 20. septembra – 11. decembra 1944 a 21. februára – 10. mája 1945)
• 52. armáda (20. októbra 1943 – september 1944)
• 53. armáda (20. októbra 1943 – 10. mája 1945)
• 57. armáda (20. októbra 1943 – 22. februára 1944)
• 5. letecká armáda (20. októbra 1943 – 10. júna 1945)

5. gardová tanková armáda (20. októbra 1943 – 1945)

• 6. (od septembra 1944 gardová) tanková armáda (22. februára 1944 – marec 1945 a apríl – 10. mája 1945)
• 40. armáda (marec 1944 – 10. júna 1945)
• 27. armáda (1944 – 1945)
• 2. tanková armáda (1944 – jún 1944)
• 9. gardová armáda (apríl – 10. mája 1945)
• 1.gardová jazdecko-mechanizovaná skupina [1945]
• rumunská 1. armáda
• rumunská 4. armáda
• Dunajská vojnová flotila

Velenie

• Veliteľ:
  • 20. október 1943 – 22. mája 1944 armádny generál (od 20. februára 1944 maršal Sovietskeho zväzu) Ivan Stepanovič Konev
  • 22. mája 1944 – 10. jún 1945 armádny generál (od 10. septembra 1944 maršal Sovietskeho zväzu) Rodion Jakovlevič Malinovskij
• Člen vojenskej rady:
  • 20. október 1943 – marec 1945 generálporučík (od 13. septembra 1944 generálplukovník) Ivan Zacharovič Susajkov
  • marec – 10. júl 1945 generálporučík Alexander Nikolajevič Těvčenkov
• Náčelník štábu:
  • 20. október 1943 – 10. júl 1945 generálplukovník (od 29. mája 1945 armádny generál) Matvej Vasiljevič Zacharov

Národnostné zloženie

Po vytlačení nemeckých vojsk z územia Ukrajiny a Bieloruska v rokoch 1943 a 1944 prebehla mobilizácia miestnych mužov a stúpol tak podiel Ukrajincov a Bielorusov v Červenej armáde. Podľa oficiálnych údajov k 1. januáru 1945 slúžilo v armádach 2. ukrajinského frontu celkom 302 360 Rusov, 169 454 Ukrajincov, a 11 712 Bielorusov.

Literatúra

• GLANTZ, David M.. Bouře směřuje na Balkán. [s.l.] : JOTA, 2008. ISBN 978-80-7217-516-1.

Externé odkazy

• 2. ukrajinský front na stránke Ministerstva obrany RF
• 2. ukrajinský front na samsv.narod.ru

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2. ukrajinský front na českej Wikipédii.