2005 UA1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
2005 UA1
planétka
Objavenie A
ObjaviteľE. J. Christensen, R. E. Hill
Dátum objavenia23. október 2005
Označenie planétok2005 UA1 B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 23. október 2005
Excentricita (e)0,6153
Veľká polos (a)317,127 687 Gm (2,1199 AU)
Perihélium (q)122,004 635 Gm (0,8156 AU)
Afélium (Q)512,250 740 Gm (3,4242 AU)
Obežná doba (P)1127,34 d (3,0865 a)
Priemerná obežná rýchlosť14,9 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,4330°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)257,2522°
Argument perihélia (ω)71,5913°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery10 - 30 m
Hmotnosť~8,2×106 kg
Hustota~2,5 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť26,353
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 UA1 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba devätnásť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavili 23. októbra 2005 okolo 07:42 svetového času (UTC) v Steward Observatory Catalina Station, ležiacom 20 km severovýchodne od Tucsonu, AZ (USA), 0,68metrovým Schmidtovým ďalekohľadom vybaveným CCD kamerou v rámci programu Catalina Sky Survey astronómovia E. J. Christensen a R. E. Hill. O tri dni skôr, 20. októbra 2005 o 23:03 UTC planétka preletela rýchlosťou 14,90 km/s v minimálnej vzdialenosti 1,092 mil. km od stredu Zeme.

V minulosti, 2. júla 1965, planétka preletela vo vzdialenosti 0,7 až 4,8 mil. km od Marsu a 16. novembra 1987 vo vzdialenosti približne 2,3 mil. km od planétky 4 Vesta. Skôr ako bola objavená, sa k Zemi priblížila na niekoľko málo desiatok miliónov kilometrov v rokoch 1999 a 2002.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 206 tis. km. Najbližšie priblíženie k Zemi na vzdialenosť 28,0 mil. km sa očakáva 5. júna 2036. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2042, 2073 a 2076. Nebezpečnejšie priblíženie sa očakáva októbra 2036; ďalšie problematické, ale menej nebezpečné prelety sa ešte čakajú v rokoch 2048 a 2051. Aj tak kumulatívna pravdepodobnosť zrážky tohto objektu so Zemou v 21. storočí nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 7,8×10−8 (t. j. 1:12 821 000). Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -7,46. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 18,43 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]