2005 XA8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2005 XA8
planétka
Objav
ObjaviteľM. Bezpalko, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, A. Milner, H. Love
Dátum objavu6. december 2005
Označenia2005 XA8
Kategória?
Elementy dráhy
Epocha 6. december 2005
Excentricita (e)0,4370
Veľká polos (a)212,132 65 Gm (1,4180 AU)
Perihélium (q)119,437 002 Gm (0,7984 AU)
Afélium (Q)304,828 304 Gm (2,0377 AU)
Obežná doba (P)616,76 d (1,6886 a)
Priemerná obežná rýchlosť12,22 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
5,3460°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)254,2177°
Argument perihélia (ω)111,1465°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery20 - 40 m
Hmotnosť~2,2×107 kg
Hustota~2,4 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť25,634
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 XA8 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba dvanásť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavili 6. decembra 2005 okolo 07:40 svetového času (UTC) na Lincoln Laboratory Observatory jednometrovým ďalekohľadem s CCD kamerou v rámci programu LINEAR astronómovia M. Bezpalko, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, A. Milner a H. Love. Necelý deň pred tým, 5. decembra 2005 o 11:12 UTC, preletela rýchlosťou 12,22 km/s v minimálnej vzdialenosti 224 tis. km od stredu Zeme.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 214 tis. km. Najbližšie priblíženie k Zemi na vzdialenosť 10,9 mil. km sa očakáva 17. júla 2022. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším bezproblémovým priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2032, 2044 a 2054. V roku 2091 má preletieť okolo Marsu vo vzdialenosti približne 7,4 mil. km.

Od roku 2063 sa však takmer každý rok bude veľmi približovať k Zemi vždy začiatkom decembra. Najväčšie nebezpečenstvo bude hroziť 5. decembra 2076. Napriek tomu kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v priebehu 21. storočia nie je príliš vysoká a bola vyčíslená americkým strediskom pre sledovanie PHA na 7,9×10-5 (tj. 1:13 000). Obdobie blízkych preletev má skončit v decembri 2086. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -4,55.

Podľa analýz talianskeho strediska pre sledovanie nebezpečných planétok je však americkými odborníkmi vypočítaná hodnota pravdepodobnosti kolízie veľmi nadhodnotená. Ak by však k zrážke napriek tomu došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 16,43 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou spôsobila menšie škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]