5,45 × 39 mm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Náboj 5,45 × 39 mm
Verzie s oceľovou nábojnicou

Sovietsky náboj 5,45 × 39 mm sa začal používať v roku 1974 pre AKS-74U a útočnú pušku AK-74. Nahradil tak staršie náboj 7,62 × 39 mm.

Jadro strely pozostáva najmä z mäkkej oceľi. V prednej časti strely pod tenkým medeným plášťom je dutina naplnená vzduchom. Zadná časť má kužeľovitý tvar, aby pri lete za strelou nevznikalo vákuum. Naviac je na konci strely akási zátka z olova. Tieto všetky okolnosti majú za následok veľmi výrazné posunutie ťažiska do zadnej časti strely. Vďaka tomu sa pri náraze do pevnej prekážky strela veľmi ľahko destabilizuje a pri prelete tkanivami neletí rovno, ale otáča sa. Tým sa výrazne zväčšuje veľkosť strelného kanála.

Kedysi sa malo chybne za to, že hlavný vplyv na poškodenie tkanív má otáčanie sa strely okolo svojej osi a tým zväčšovanie vytvorených dutín v tkanive, ktoré strela vytvoria. Ale Dr. Martin Fackler preukázal, že kľúčový vplyv na ranivý efekt tohto náboja má jeho fragmentácie.[chýba zdroj]

Tento náboj ale vzhľadom k svojej pevnej konštrukcii väčšinou nefragmentuje. Ak niekedy došlo k tomu, že ním bola spôsobená nejaká závažné zranenia, tak sa často ukázalo, že použitý projektil bol chybný. Jedinou výnimkou bol zásah pečene. Tam zásah spôsobí veľké poškodenie z dôvodu tuhosti pečeňového tkaniva. Iné tkanivá sú oveľa flexibilnejšie a teda vytvorené dočasné dutiny nespôsobí veľká poškodenie.[1]

Tým, že sa strela otáča okolo svojej osi, vytvoria dve dočasné dutiny. Jednu v hĺbke 10 cm a druhou v hĺbke 40 cm (priemerná šírka ľudského trupu je 40 cm). To je porovnateľné s modernou muníciou 7,62 × 39 mm.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 5,45 × 39 mm na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]