Gough Whitlam
| Edward Gough Whitlam | ||||||||
| austrálsky politik, 21. predseda vlády Austrálie | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Predseda vlády Austrálie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 5. december 1972 – 11. november 1975 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 11. júl 1916 Melbourne, Austrália | |||||||
| Úmrtie | 21. október 2014 (98 rokov) Sydney, Austrália | |||||||
| Politická strana | Labouristická strana | |||||||
| Alma mater | University of Sydney | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Margaret Dovey | |||||||
| Deti | 4 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Gough Whitlam (multimediálne súbory) | |||||||
Edward Gough Whitlam (* 11. júl 1916, Melbourne, Austrália – † 21. október 2014, Sydney, Austrália) bol 21. predseda vlády Austrálie. Bol jediným premiérom v histórii Austrálie, ktorého kabinet rozpustil generálny guvernér.
Životopis
Narodil sa v Melbourne a strednú školu navštevoval tamtiež a v Canberre. Vyštudoval právo na University of Sydney. Počas druhej svetovej vojny slúžil v austrálskych leteckých silách ako navigátor. V roku 1942 sa oženil s Margaret Doveyovou, s ktorou mal štyri deti.
Od roku 1945 bol členom Labouristickej strany, do parlamentu bol zvolený v doplňovacích voľbách v roku 1952. Whitlam bol jedným z najlepších rečníkov parlamentu. Od roku 1949 bol však 17 rokov pri moci Sir Robert Menzies a labouristom sa dlho nepodarilo nájsť recept na preklonenie voličov na svoju stranu. Menzies odstúpil z postu predsedu liberálnej vlády v januári 1966 a bol nahradený ďalším liberálom, Haroldom Holtom. Ten vyhral i ďalšie voľby a po nich, v roku 1967 sa konečne stal Whitlam predsedom Labouristickej strany.
V decembri 1967 Harolt Holt záhadne zmizol, keď sa kúpal v mori (jeho tela sa nikdy nenašlo) a liberáli sa borili s problémom, kto ho nahradí. Lídrom mal byť najprv John Gorton, no neskôr sa ním stal William McMahon. Whitlam bol charizmatickým politikom a dokázal situáciu v liberálnej strane a na svetovej politickej scéne využiť vo svoj prospech. Presadzoval zrušenie povinnej vojenskej služby, stiahnutie Austrálie z vojny vo Vietname a uznanie Čínskej ľudovej republiky.
V roku 1972 Whitlam priviedol labouristov k prvému víťazstvu vo voľbách od roku 1946. Napriek tomu, že labouristi získali pohodlnú väčšinu v dolnej komore parlamentu, museli zakaždým pretlačiť svoje zmeny cez senát, v ktorom boli v menšine.
Za menej ako tri roky Whitlam uskutočnil nasledovné:
- nadviazal diplomatické styky s Čínskou ľudovou republikou
- zodpovednosť za vysokoškolské štúdia presunul na federálnu úroveň a zrušil poplatky za vysoké školy
- zaviedol podporu rodín s jediným rodičom
- zrušil trest smrti za federálne zločiny
- znížil vek práva voliť na 18 rokov
- zrušil povinnú vojenskú službu
- zaviedol jazykové programy pre Austrálčanov, ktorí nerozprávajú po anglicky
- zrovnoprávnil ženy v možnostiach pre zamestnanie vo federálnych inštitúciách
- zjednotil päť rôznych vojenských ministerstiev do jedného
Napriek nepriateľsky naladenému senátu Whitlam pretlačil spomenuté zmeny a v roku 1974 vyhral ďalšie voľby, no zase bez podpory senátu. V senáte existovala krehká rovnováha, keď opozícia i vláda mali rovnaký počet poslancov a dvaja boli nezávislí. Jeden z nich sa neskôr pridal k liberálom a druhý si zachoval nezávislosť. Liberálni poslanci vedení Malcolmom Fraserom sa snažili blokovať prijatie štátneho rozpočtu a zastaviť prísun peňazí labouristickej vláde. Keď však jeden z labouristických poslancov 30. júna 1975 zomrel, bol - napriek zvyklostiam - nahradený poslancom, ktorý nemal dôveru labouristov, čím sa rovnováha porušila a labouristom sa zastavil prísun peňazí.
Patová situácia trvala do 11. novembra 1975, keď generálny guvernér sir John Kerr odobral Whitlamovi poverenie predsedu vlády, čím rozpustil jeho kabinet. Dočasne poveril premiérskym postom práve Frasera, ktorý vyhlásil voľby do oboch komôr parlamentu, v ktorých vyhrali liberáli. K tomu prispelo i niekoľko škandálov Whitlamovej vlády a klesajúca austrálska ekonomika (i pod vplyvom práve prebiehajúcej ropnej krízy).
Whitlam ostal poslancom do roku 1978. Neskôr bol veľvyslancom Austrálie pri UNESCO a prednášal. Napísal niekoľko dielov pamätí a v referende v roku 1999 sa angažoval (spolu so svojim dávnym súperom, Malcolmom Fraserom) za vyhlásenie Austrálie republikou.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gough Whitlam
Externé odkazy
- Gough Whitlam - Predsedovia vlád Austrálie / Národný archív Austrálie (po anglicky)
- Gougha Witlam - Správa o úmrtí (po anglicky)