Obchodná ulica (Bratislava)
Obchodná ulica | |
ulica/námestie | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°08′51″S 17°06′37″V / 48,147498°S 17,1103°V |
PSČ | 811 06 |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obchodná ulica (iné názvy pozri nižšie) je ulica v Starom Meste v Bratislave, takmer v historickom centre mesta. Nachádza sa v predĺžení Michalskej ulice a končí pri Kollárovom námestí.
Dejiny
Ulica viedla od Michalskej brány k Schöndorfskej bráne, umiestnenej na vonkajšom palisádovom opevnení mesta. Súčasné domy tu pochádzajú približne z 18. storočia až po súčasnosť.
Podľa niektorých autorov je v plnom rozsahu identická so stredovekou (koncom 13. stor. zaniknutou) osadou Krásna Ves (Schöndorf); podrobnosti pozri v článku Krásna Ves (Bratislava). Bez ohľadu na to, či to tak bolo, od 15. storočia sa Obchodná ulica často označovala priamo menom tejto bývalej osady, teda Schöndorf (pozri nižšie pod nadpisom Názvy).
Električkové trate boli na Obchodnej ulici položené v roku 1895.
Charakteristika
Je súčasťou celomestského korza. V rokoch 2005 a 2006 bola kompletne zrekonštruovaná, pričom bola vymenená dlažba na celej ulici, ako aj koľaje električkovej trate.
Neďaleko známeho hotela Crowne Plaza sa plynulo križuje s Poštovou ulicou, ktorá je v súčasnosti prestavaná na pešiu zónu, čím na tomto mieste vytvára reprezentačné mestské priestranstvo, vhodné na prechádzky a oddych.
Názvy
Najstaršie doložené názvy sú:
- 1367 platea Hungaricalis (lat. doslova: maďarská ulica)
- 1379 platea Schöndorf (lat. + nem. doslova: ulica Krásna Ves)
- 1402 Schöndorffergasse (nem. doslova: Krásnoveská ulička)
- 1404 Schöndorff (nem. doslova: Krásna Ves)
Potom nasledovali mnohé ďalšie varianty týchto názvov:
- 1619 nem. Schöndorffergassen
- 1625 maď. Маgyar utca (doslova: maďarská ulica; toto je prvý doklad názvu v maďarčine)
- 1719 maď. Magyar ucza
Názov podľa prvého úradného pomenovania ulice (1879) bol nem. Schöndorfergasse a maď. Széplak utca (slovo Széplak je maďarský ekvivalent nemeckého slova Schöndorf). Od roku 1920 existujú úradné slovenské názvy:
- 1920 Uhorská ulica (maď. Magyar utca)
- 1935 sa striedavo používali názvy Uhorská ulica a Schöndorfská ulica
- 1945 došlo k premenovaniu na Molotovova ulica
- 1962 premenovanie na Obchodná ulica.[1] Ľudový slovenský názov bol v minulosti Šendorf [2].
Názov Uhorská ulica (Maďarská ulica) (maď. Magyar utca) môže byť odvodený z toho, že na ulicu prišli maďarskí hospites [3], alebo z toho, že jej pokračovaním bola cesta do Horného Uhorska (Horného Maďarska) (maď. Felsőmagyarország)[1]. Názvy obsahujúce výraz Krásna Ves sú odvodené od osady Krásna Ves, s ktorou bola Obchodná ulica buď zhodná [4][5] alebo do ktorej viedla[1]. Názov Molotova ulica je odvodený od Viačeslava Molotova, čo bol sovietsky ľudový komisár zahraničných vecí[1]. Názov Obchodná ulica pochádza z toho, že v čase premenovania na Obchodná ulica mala ulica najhustejšiu vybavenosť obchodmi v Bratislave[1].
Verejná doprava
- Poštová
- Električky: 1, 9
- Vysoká
- Električky: 1, 9
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obchodná ulica (Bratislava)
Galéria
-
Obchodná ulica v noci
-
Obchodná ulica v roku 2005, pred kompletnou rekonštrukciou
Referencie
- ↑ a b c d e HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 205.
- ↑ Prešpurčina ešče nezgegla! Prešpurácke pomenovania miestnych lokalít [online]. bratislavafotogenicka.eu, 2017-05-04, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku : [slovník mien s mapovými prílohami ]. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 73.
- ↑ ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy (Ferdinandovo mesto, Ferdinandstadt, Nándorváros). [s.l.] : Albert Marenčin--Vydavateľtvo PT, 2004. 140 s. ISBN 978-80-88912-44-6. S. 76.
- ↑ HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 19.