Ašot III. (arménsky kráľ)
| Ašot III. Milostivý | |
| arménsky kráľ | |
 Socha kráľa Ašota III. Milosrdného, Gjumri, Arménsko | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bagratovci |
| Panovanie | 953 – 977 |
| Predchodca | Abas |
| Nástupca | Smbat II. Dobyvateľ |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | armén. Աշոտ Գ. Ողորմած – Ašot III. Voghormac |
| Narodenie | 10. storočie Arménsko |
| Úmrtie | 977 Arménsko |
| Vierovyznanie | arménske kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Abas |
| Odkazy | |
 | Ašot III. (multimediálne súbory na commons) |
Ašot III. Milostivý (armén. Աշոտ Գ. Ողորմած – Ašot III. Voghormac; † 977) bol piaty kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva z rodu Bagratovcov. Vládol v rokoch 953 – 977. Reformátor arménskej armády. V roku 961 presťahoval kráľovské sídlo z Karsu do pevnosti Ani, z ktorej urobil prosperujúce mesto. Podporoval výstavbu kláštorov v krajine, kultúrny a ekonomický rast.[1][2][3][4][5]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bol synom kráľa Abasa[3]. Počas Ašotovej vlády sa Arménsko zbavilo nadvlády upadajúceho arabského Abbásovského kalifátu. Ašotovi sa podarilo upevniť svoju moc nad arménskymi veľmožmi.[3]
V roku 961 preniesol hlavné sídlo z Karsu do Ani, bývalej vojenskej pevnosti. Z Ani urobil prosperujúce sídlo a centrum bagratovskej moci. Voľba Ani bola možno dôsledkom zlyhania snáh o dobytie starobylého Dvinu. Skvelé vzťahy udržiaval s Arménskou cirkvou, ktorú podporoval v spore s chalcedónskou ortodoxiou.[3] Do Ani zvolal koncil proti katolikovi Vahanovi, ktorý sa pokúsil v Arménsku zaviesť dualizmus. Vahan bol odsúdený a nahradený Štefanom zo Sevanu.[5] Zrejme i preto bolo do predmestia Ani presťahované sídlo arménskeho katolika. Podporoval budovateľskú činnosť. Za jeho vlády došlo k výraznému rozvoju arménskeho monasticizmu. Aj s podporou Ašotovej manželky Chosrovanujše vznikli kláštory Sanahin (966) a Haghbat (976).[3] Ašot mal podporovať výstavbu škôl a nemocníc. Okrem toho mal Ašot podľa historika Stepana Asoghika výrazne podporovať chudobných. Práve pre jeho filantropickú aktivitu mu bol historiografiou udelený titul Milosrdný.[4][1]
Ašot III. viedol vojnu s národmi z Kaukazu a s arabskými Hamdánovcami, ktorých veliteľa Hamtuna mal v roku 959 poraziť (nie je isté, či šlo o hamdánovského generála alebo o Sajfa ad-Davlu). Medzitým sa podarilo byzantskému cisárovi Nikeforovi II. obnoviť byzantskú moc v Malom Arménsku a dobyť aj územie Tarónu. Nový cisár Ján I. Tzimiskes chcel ovládnuť aj Arménsko. Po tom, čo sa však spojené arménske vojská o sile asi 80 000 vojakov v roku 974 stretli na arménskych hraniciach s byzantskými vojskami, bol Ašot III. bez boja uznaný ako kráľ Arménska aj byzantským cisárom. Ašot a Ján uzavreli spojenectvo a Ašot poskytol Byzancii jedlo a 10 000 vojakov na boj s Arabmi. Tzimiskes Ašotovi neskôr napísal dlhý list, v ktorom opísal svoje víťazstvá nad Arabmi v Sýrii.[3][5]
Už počas svojho života udelil Ašot vládu v Karse svojmu bratovi Mušeghovi (Karské kráľovstvo) a vládu v Lori synovi Gurgénovi. Oboch urobil kráľmi, ktorí však podliehali jeho moci, keďže sám vládol ako kráľ kráľov. Jeho nástupcom sa stal Smbat II. Dobyvateľ.[3][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 AŠOT III VOGHORMAC. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Hator 1. A – Argina. Jerevan : Hajkakan SSH GA, 1974. S. 488.
- ↑ Ašot III. Milostivý. In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.
- 1 2 3 4 5 6 7 GARSOÏAN, Nina G. AŠOT III OLORMAC. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. Dostupné online. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
- 1 2 MAKSOUDIAN, Krikor H. AŠOT III. OLORMAC (THE MERCIFUL). In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. Aachen – Augustinism. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 589. (po anglicky)
- 1 2 3 ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 421 – 422.
- ↑ HONZÁK, František; PEČENKA, Marek. Státy a jejich představitelé. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-79-6.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 421 – 422. (početná bibliografia)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ašot III. (arménsky kráľ)