AGM-154 Joint Standoff Weapon

AGM-154 JSOW
	;
Typ:	Kĺzavá munícia typu vzduch-zem
Miesto pôvodu:	USA
História služby
V službe:	január 1999 – súčasnosť
História výroby
Výrobca:	Raytheon
Vyrobené:	1998 – súčasnosť
Počet vyrobených kusov:	26253
Varianty:	AGM-154A; AGM-154A-1; AGM-154B; AGM-154C; AGM-154C-1
Základné údaje
Hmotnosť:	483 kg
Dĺžka:	4,1 m
Účinný dostrel:	pri vypustení z malej výšky: 24 km; pri vypustení z veľkej výšky: 130 km
Zameriavanie:	Inerciálne / GPS / infračervené
Priemer:	33 cm

AGM-154 JSOW je kĺzavá riadená munícia typu vzduch-zem stredného doletu, určená na ničenie pozemných a námorných cieľov. Jej výrobcom je americký výrobca zbraní Raytheon. Vďaka svojej modulárnej konštrukcii môže strela niesť niekoľko rôznych typov submunície alebo jednotlivých bojových hlavíc.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 začala firma Texas Instruments Defense Systems & Electronics pracovať na programe Joint Standoff Weapon. V decembri 1995 dokončilo americké námorníctvo a Texas Instruments vývojové letové testy bomby AGM-154A. Americké letectvo začalo s letovými skúškami až v marci 1996, pretože proces integrácie strely do stíhačiek F-16 sa omeškal. Dňa 6. januára 1997 bola firma Texas Instruments kúpená spoločnosťou Raytheon Company, čo však nemalo zásadný vplyv na pokračovanie vo vývoji strely. Po úspešnom ukončení vývojových testov, spustilo americké námorníctvo vo februári 1997 prevádzkové skúšky. Nasledovala výroba počiatočnej várky 111 kusov AGM-154A a v polovici roku 1998 boli bomby zavedené do výzbroje F/A-18 amerického námorníctva a námornej pechoty. Dňa 29. decembra 1998 bola s firmou Raytheon podpísaná zmluva v hodnote 133,9 mil. USD na spustenie plnej sériovej výroby bômb AGM-154A (403 kusov) a na výrobu prvých 24 kusov verzie AGM-154B. Dňa 25. januára 1999 absolvovali bomby AGM-154 JSOW svoj bojový debut, keď boli použité na ničenie pozemných cieľov v južnom Iraku.^[1]

Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

AGM-154A[upraviť | upraviť zdroj]

Bojová hlavica AGM-154A pozostáva zo 145 kusov submunície BLU-97/B. Vypustením jednej bomby tak možno útočiť na viacero cieľov naraz. Každý kus submunície je tvarovaný tak, aby prerazil stenu objektu, má delený obal pre deštrukciu materiálu a zápalný zirkónový prstenec.

Navedenie bomby na cieľ zabezpečuje inerciálny navigačný systém v kombinácii s družicovým (GPS). Dosah bomby pri vypustení v malej výške je asi 24 km, pri kĺzavom lete z výšky 12 000 m je to až 130 km.

Celkové náklady na vývoj strely predstavovali 418 mil. USD, pričom jednotková cena bomby bola na úrovni 282 tis. USD.

Platforma: B-1, B-2, B-52, F-16, F-15E, F/A-18C/D, F/A-18E/F.^[2]

AGM-154A-1[upraviť | upraviť zdroj]

AGM-154A-1 je variant AGM-154A, ktorý neobsahuje kazetovú submuníciu. Má nedeliteľnú bojovú časť BLU-111/B, čo je variant hlavice, použitej aj v bombe Mk-82. Je určená pre ničenie bodových cieľov, pričom má minimalizovať vedľajšie straty.^[3]

AGM-154B[upraviť | upraviť zdroj]

AGM-154B je protipancierová bomba a jej bojovú hlavicu tvorí šesť kusov submunície BLU-108/B so senzorovými roznetkami. Každý kus submunície vypúšťa štyri projektily (celkovo 24 v jednej bombe), ktoré detegujú cieľ pomocou infračervených senzorov. Po detekcii projektil vybuchne a vytvorí explozívne tvarovanú nálož schopnú preniknúť obrneným cieľom. Navedenie bomby v počiatočnej a strednej fáze letu zabezpečuje inerciálny navigačný systém v kombinácii s družicovým (GPS). Dosah bomby pri vypustení v malej výške je asi 24 km, pri kĺzavom lete z veľkej výšky je to až 64 km.

Celkové náklady na vývoj strely predstavovali 228 mil. USD, pričom jednotková cena bomby bola na úrovni 484 tis. USD.

Platforma: B-1, B-2, B-52, F-16 C/D, F-15E, F/A-18C/D, F/A-18E/F.^[4]

AGM-154C[upraviť | upraviť zdroj]

AGM-154C má tandemovú bojovú časť BROACH, ktorá zabezpečuje prienik aj cez silné opevnenie (bunkre, jaskyne). Prvá nálož vytvorí v cieli dieru kruhového tvaru, cez ktorú vnikne do objektu druhá nálož.

V počiatočnej a strednej fáze letu je bomba navádzaná prostredníctvom inerciálneho systému a družicového systému (GPS). Na presné zasiahnutie cieľa využíva AGM-154C infračervené navádzanie s algoritmom automatického rozpoznávania cieľa.

Celkové náklady na vývoj strely predstavovali 452 mil. USD, pričom jednotková cena bomby bola na úrovni 719 tis. USD.

Platforma: B-1, B-2, B-52,F/A-18C/D, F/A-18E/F.^[5]

AGM-154C-1[upraviť | upraviť zdroj]

Variant bomby AGM-154C, ktorý je vybavený datalinkom Link 16 a určený je hlavne proti námorným cieľom. Link 16 umožňuje pilotovi lietadla, ktoré JSOW vypustilo, aby v reálnom čase poskytol bombe aktualizácie o polohe cieľa, súradnice nového cieľa alebo prerušil misiu.

Platforma: F/A-18E/F, F-35A/C (od roku 2018 so softwarom Block 3F).^[6]

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna v Iraku[upraviť | upraviť zdroj]

K prvému bojovému nasadeniu bômb AGM-154A došlo dňa 25. januára 1999, keď boli použité na zničenie niekoľkých pozícií protivzdušnej obrany v južnom Iraku. Nálety uskutočnili stíhačky F/A-18C Hornet, ktoré vzlietli z lietadlovej lode USS Carl Vinson. V roku 2003, počas operácie Iracká sloboda (Operation Iraqi Freedom), zbombardovali lietadlá F/A-18 Hornet z lietadlovej lode USS Kitty Hawk niekoľko cieľov v Bagdade. Vďaka GPS navádzaniu dokázali bomby AGM-154 zasahovať ciele s veľkou presnosťou aj počas silnej piesočnej búrky.^[7] V priebehu celej tejto operácie, ktorá trvala od roku 2003 do roku 2010, bolo zhodených viac ako 300 bômb AGM-154 JSOW.^[8]

Vojna v Afganistane[upraviť | upraviť zdroj]

Bomby AGM-154A boli nasadené aj počas operácie Trvalá sloboda (Enduring Freedom) v Afganistane. Stíhačky amerického námorníctva F/A-18 zhodili 103 bômb AGM-154 na pozície protivzdušnej obrany, kasárne, sklady zbraní a iné ciele, patriace Tálibánu.^[9]