Abovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Abovci
Abovci.png
pravdepodobný erb rodu
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulykrajinský sudca, župan ( Samuel Aba v rokoch 1041-1044)
Mýtický zakladateľPata (Póta)
Rok založenia
dynastie
8. - 9. storočie
Nástup dynastie
na trón
1041
Zosadenie dynastie
z trónu
1044
Rok zániku dynastie?
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastie28 vetiev, Vendégi, Bertóty, Širokai, Hedri, Šomoši, Kecer, (najznámejšia vetva) Omodejovská

Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov. Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi,treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I. Abovské panstvo sa rozkladalo v kraji pod pohorím Matra, pravdepodobné sídlo ranouhorského kniežatstva bol Jáger.[1] Abovci medzi inými postavili i Slanecký hrad a hrad Branč.[2] Názov rodu sa taktiež zachoval aj v názvoch viacerých sídlisk, medzi nimi napr. Abasár, Abaujvár, Abaújszina, Abaújszántó, či v názve regiónu a býbalej župy Abov.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Predkovia rodu pochádzali z časti Chazarov, ktorí sa v 9. storočí odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali k starým Maďarom. Najstarším známym predkom bol Póta (Pata), ktorý si pod Matrou (Heves) postavil hrad. Po vzniku Uhorska získali Abovci panstvá aj severnejšie, v Above a Šariši. Vrchol svojho vplyvu dosiahli v časoch kráľa Štefana I., keď sa knieža Samuel Aba oženil so Štefanovou najmladšou dcérou a stal sa uhorským palatínom. Po povstaní Uhrov proti Štefanovmu synovcovi Petrovi Orseolovi sa v rokoch 1041-1044 Samuel Aba stal aj uhorským kráľom. V roku 1067 založili rodový benediktínsky kláštor vo Feldebrő a v roku 1143 v Krásnej nad Hornádom. Samuelova vláda netrvala dlho a po tom, čo si znepriatelil domácu šľachtu i nemeckého cisára Henricha bol Samuel po bitke pri Menfő (1044) popravený.[1] V arpádovských časoch sa viacerí Abovci stali najvyššími krajinskými hodnostármi a sudcami. Z písomných prameňov z 13.-14. storočia možno doložiť až 28 vetiev rodu. Z územia terajšieho Slovenska to boli napríklad šľachtici z Hosťoviec (Vendégi), z Berótoviec (Bertóty), zo Širokého (Širokai), z Hendrichoviec (Hedri), z Drienova (Šomoši), z Lipovca (Kecer) a mnohé ďalšie. Významný vplyv si Abovci, a najmä ich vetva Omodejovci, udržali až do začiatku 14. storočia.[2]
Na svoju, od panovníka nezávislú politiku Abovci (Omedejovci) doplatili po nástupe kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý ich v roku 1312 pri Rozhanovciach porazil a skonfiškoval veľkú časť ich majetkov. V tomto čase význam rodu postupne upadal až nakoniec rod úplne vymizol z písomných prameňov.

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2003. ISBN 8010003247. S. 50-52.
  2. a b Abovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.
  3. F., Peter; HANÁK, Péter; FRANK, Tibor. A History of Hungary. [s.l.] : Indiana University Press, 1994. S. 11.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]