Absolútny pohyb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Absolútny pohyb je v klasickej fyzike časová zmena polohy telesa meraná pozorovateľom nachádzajúcom sa v súradnicovej sústave, ktorá je pre tento prípad považovaná za absolútnu. Pohyb telesa meraný v sústavách, ktoré sa vzhľadom na absolútnu pohybujú sa považuje za relatívny (pri predpoklade rovnakého plynutia času v nich).

Podľa teórie relativity sú všetky inerciálne sústavy rovnocenné a žiadnu z nich tak nemožno označiť za absolútnu. Z tohoto dôvodu nemá zmysel v relativistickej fyzike hovoriť o absolútnom pohybe, ale len o pohybe vo vzťahu ku konkrétnej sústave. Od voľby sústavy následne závisia aj ďalšie fyzikálne veličiny (čas, hmotnosť a pod.).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]