Acesulfám draselný
Acesulfám draselný, Acesulfám K je draselná soľ (6- methyl- 1,2,3- oxathiazin- 4(3H)- on- 2,2- dioxid; C4H4KNO4S) používaná ako neenergetické sladidlo, s priradeným kódom E950.[1] Je približne 200krát sladší ako sacharóza.[2] Jeho sladivosť sa rovná sladivosti aspartamu, je polovičná v porovnaní so sacharínom a štvrtinová v porovnaní so sukralózou.[3] Je predávaný pod obchodnými značkami Sunnet a SweetOne.[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Acesulfám K bol objavený v roku 1967 v nemeckej firme Hoechst (dnes Nutrinova) pánmi Clauss a Jensen. JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) vyhodnotila acesulfám K ako bezpečný v roku 1983.[2] FDA (The U.S. Food and Drug Administration) povolila jeho používanie v roku 1988.[2]
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Sladidlo sa používa v širokom sortimente potravín. Nájdeme ho v diabetických výrobkoch, žuvačkách, nealkoholických nápojoch, cukrovinkách, mrazených krémoch, majonézach, horčici, atď. Vďaka tepelnej stabilite sa používa v cukrárskej a pekárskej výrobe. Môžu ho tiež obsahovať farmaceutické produkty, výrobky ústnej hygieny, či krmivo pre zvieratá.
Kvôli horkej chuti sa vyskytuje v spojení s inými sladidlami, najčastejšie aspartámom a sukralózou. Ich kombinácia zabezpečí chuť porovnateľnú s chuťou sacharózy.[4]
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Chemicky ide o draselnú soľ 6- methyl-1, 2, 3- oxathiazin- 4(3H)- on- 2,2- dioxidu.[5] Acesulfám K je biely, kryštalický prášok bez zápachu.[6] Jeho hustota činí 1,83 g/cm3. Pri izbovej teplote je dobre rozpustný vo vode – rozpustnosť pri 20 °C sa pohybuje okolo 270 g/l vody. Rozpustnosť sa zvyšuje s rastúcou teplotou – pri 100 °C sa rozpustí viac ako 1000 g v litri vody. V alkohole je acesulfám K omnoho menej rozpustný – 100 g/l v 50% etanole.[7] Acesulfám K je stabilný aj za vyšších teplôt.[8]
Bod topenia sa pohybuje vysoko nad hodnotou 200 °C. Rozkladom vzniká acetón, oxid uhličitý, amónna soľ, sulfát a amidosulfonát.[5] Má takmer neobmedzenú trvanlivosť, pokiaľ je uchovávaný čistý, v tuhom skupenstve a pri izbovej teplote. Je tiež odolný voči nízkym hodnotám pH, kvôli čomu sa môže používať aj vo vysoko kyslých nápojoch.[9] Jeho ďalším pozitívom je nástup sladkej chuti, ktorý je rýchlejší ako v prípade ostatných sladidiel. Sladká chuť nepretrváva dlhšie ako vlastná chuť jedla. V ľudskom tele nie je metabolizovaný, preto ho radíme medzi nízkokalorické sladidlá. V tráviacom trakte sa rýchlo vstrebáva, ale tiež sa v nezmenenej podobe rýchlo vylúči, prevažne močom.[7] Z tohto dôvodu nevyvoláva glykemickú odpoveď.[10]
Účinky na zdravie[upraviť | upraviť zdroj]
ADI (acceptable daily intake) – akceptovateľný denný príjem je množstvo látky v potravinách alebo nápojoch, vyjadrené na kilogram telesnej hmotnosti, ktoré môže byť prijímané počas celého života bez akéhokoľvek rizika pre zdravie.[11] ADI pre acesulfám K bol stanovený organizáciami FDA a JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) na 0 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. SCF (Vedecký výbor pre potraviny – Scientific Committee on Food) povoľuje ADI na 9 mg/kg/deň.[12] Akceptovateľný denný príjem u detí je nižší, stanovený na 3 – 9 mg/kg/deň.[2]
Acesulfám K a jeho účinky na zdravie boli sledované v niekoľkých štúdiách. SCF vydal záver o bezpečnosti tohto sladidla tvrdiac, že acesulfám K nie je škodlivý, pretože neboli preukázané žiadne mutagénne účinky počas doby jeho užívania. Podľa ich vyjadrenia z roku 2000 nie sú nutné ďalšie štúdie, v ktorých by sa zisťovala toxicita, karcinogenita alebo mutagenita.[3]
V experimentoch in vivo sa ukázalo, že acesulfám K zvyšuje sekréciu inzulínu, ale bez zmeny hladiny glukózy v krvi. Tento účinok však bol pozorovaný pri užití veľkého množstva sladidla (ekvivalent 10 g pre priemerného človeka).[13]
Štúdie zaoberajúce sa bezpečnosťou konzumácie sladidiel počas tehotenstva, vrátane acesulfámu K, prebiehajúce na potkanoch tvrdia, že aj pri podávaní vysokých dávok acesulfámu K nemá vplyv na plodnosť, veľkosť, hmotnosť, rast či úmrtnosť plodu. Acesulfám K je teda zaradený medzi neenergetické sladidlá, ktoré nie sú nebezpečné ani počas tehotenstva.[2]
Je preskúmaný aj metabolizmus acesulfámu K. Výskumy prebiehali na psoch, potkanoch a ošípaných. Sladidlo bolo okamžite vstrebané a vylúčené z tela v nezmenenej podobe. Po podaní 30 mg acesulfámu K človeku bola maximálna koncentrácia v krvi nameraná po 1 – 1,5 hodine. Polčas eliminácie bol stanovený na 2 – 2,5 hod. Podľa farmakokinetických štúdii sa vylúči 95 % acesulfámu K v nezmenenej podobe, preto ho možno považovať za neenergetické sladidlo.[2] Aj keď sladidlo nesie v názve K, teda draslík, jeho konzumácia príjem draslíka neovplyvňuje.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Current EU approved additives and their E Numbers [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c Acesulfam K [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Artificial sweeteners – a review [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b KOPŘIVOVÁ, Monika. Sladidla ve výživě člověka [online]. Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2012, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Acesulfame Potassium [online]. IPCS INCHEM, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Alternative Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Náhradní sladidla [online]. 2013, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Commercial, Synthetic Nonnutritive Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners [online]. Journal of THE AMERICAN DIETETIC ASSOCIATION, 2004, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Q&As on Acceptable Daily Intakes (ADIs) [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ O'BRIEN NABORS, Lyn. Alternative Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ The Effect of Artificial Sweetener on Insulin Secretion 1. The Effect of Acesulfame K on Insulin Secretion in the Rat (Studies In Vivo) [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- acesulfam draselný. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
