Aktinobaktérie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Actinobacteriota)
Aktinobaktérie

Actinomyces israelii
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Actinobacteria
Goodfellow, 2012
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Aktinobaktérie[2] (lat. Actinobacteria, Actinobacteriota, Actinobacteraeota, Actinomycetota[3]; staršie: aktinomycéty a príbuzné organizmy) sú kmeň baktérií. Väčšinou sú grampozitívne. Môžu byť suchozemské alebo vodné[4]. Do kmeňa aktinobaktérie patria napríklad aktinomycéty (Actinomycetales).

Actinobacteria je v niektorých systémoch aj názov jednej z tried kmeňa aktinobaktérie, ktorá sa inde volá Actinomycetia - pozri v kapitole Systematika.

V niektorých starších systémoch kmeň Actinobacteria zahŕňal len jednu triedu Actinobacteria - pozri v kapitole Systematika.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre ľudí majú aktinobaktérie veľký hospodársky význam, pretože poľnohospodárstvo a lesníctvo sú závislé od ich úlohy v pôdnom systéme. V pôde pomáhajú rozkladať organické látky mŕtvych organizmov, takže molekuly môžu byť znovu prijímané rastlinami. Zatiaľ čo túto úlohu zohrávajú aj huby, aktinobaktérie sú oveľa menšie a pravdepodobne nezaberajú rovnakú ekologickú niku. V tejto úlohe kolónie baktérií často vytvárajú rozsiahle pseudomycélium, podobne ako huby (mycélium), a názov dôležitého radu aktinomycéty, odráža skutočnosť, že sa dlho predpokladalo, že ide o huby. Niektoré pôdne aktinobaktérie (napr. rod Frankia) žijú symbioticky na koreňoch rastlín v pôde, fixujú pre rastliny dusík výmenou za prístup k niektorým rastlinným sacharidom. Iné druhy, ako napríklad mnoho druhov rodu Mycobacterium, sú dôležitými patogénmi.

Okrem ich významu v pôde, nie sú aktinobaktérii veľmi preskúmané. Hoci sa v súčasnosti chápu predovšetkým ako pôdne baktérie, môžu byť hojnejšie v sladkých vodách.[5] Aktinobaktérie sú jedným z dominantných kmeňov baktérií a obsahujú jeden z najpočetnejších bakteriálnych rodov, Streptomyces.[6] Streptomyces a iné aktinobaktérie sú hlavnými prispievateľmi k biologickému pufrovaniu pôdy (udržiavajú konštantné pH).[7] Sú tiež zdrojom mnohých antibiotík (β-laktámy, tetracyklíny, makrolidy, aminoglykosidy alebo glykopeptidy)[8].

Rod Bifidobacterium je najbežnejšou baktériou v mikrobióme ľudských dojčiat.[9] Hoci dospelí majú menej bifidobaktérií, črevné bifidobaktérie pomáhajú udržiavať črevný epitel a redukujú lipopolysacharidy v čreve.[10]

Hoci niektoré z najväčších a najkomplexnejších bakteriálnych buniek patria medzi aktinobaktérie, skupina morských aktinobaktérii bola opísaná ako najmenšie voľne žijúce bunky.[11]

O niektorých sibírskych alebo antarktických aktinobaktériách sa hovorí, že sú najstarším žijúcim organizmom na Zemi, ktorý zamrzol v permafroste asi pred pol miliónom rokov.[12][13] Symptómy života boli detegované uvoľňovaním oxidu uhličitého zo vzoriek permafrostu starého do 640 tisíc rokov.[14]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

kmeň aktinobaktérie (Actinobacteria/ Actinobacteriota/ Actinomycetota) [=staršie: trieda Actinobacteria v širšom zmysle]:

Ako vidno, kým dnes sa obyčajne kmeň Actinobacteria delí na triedy, v niektorých starších systémoch (Bergey's Manual 2004) zahŕňal tento kmeň len jednu triedu Actinobacteria, ktorá sa ďalej delila na podtriedy (zodpovedajúce dnešným triedam), prípadne priamo na rady - porov. aj systematiku uvedenú v dolnej časti článku baktérie.

Staršie sa do kmeňa aktinobaktérie zaraďoval aj rod Sphaerobacter (ako samostatná monotypická podtrieda Sphaerobacteridae), ktorý bol v roku 2004 preradený do susedstva rodu Thermomicrobium (dnes zaraďovaného do kmeňa Chloroflexota).

Zdroje tejto kapitoly:[15][16][17][2][18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bergey's Manual of Systematic Bacteriology. 2nd. vyd. New York, NY : Springer, 2012. Phylum XXVI. Actinobacteria phyl. nov., s. 33–34.
  2. a b VESTEG, M. Základy mikrobiolígie, protistológie a algológie. 2020. S. 166
  3. Phylum "Actinobacteria" [online]. lpsn.dsmz.de, [cit. 2022-03-22]. Dostupné online.
  4. Evidence excluding the root of the tree of life from the actinobacteria. Mol. Biol. Evol., January 2008, s. 1–4. DOI10.1093/molbev/msm249. PMID 18003601.
  5. Metagenomics of the water column in the pristine upper course of the Amazon river. PLOS ONE, 2011, s. e23785. DOI10.1371/journal.pone.0023785. PMID 21915244.
  6. C.Michael Hogan.. 2010. Bacteria. Encyclopedia of Earth. eds. Sidney Draggan and C.J.Cleveland, National Council for Science and the Environment, Washington DC Archivované 2011-05-11 na Wayback Machine
  7. Antagonistic activities of local actinomycete isolates against rice fungal pathogens. African Journal of Microbiology Research, November 2009, s. 737–742.
  8. Mast Y, Stegmann E. Actinomycetes: The Antibiotics Producers. Antibiotics (Basel). 2019;8(3):105. Published 2019 Jul 29. doi:10.3390/antibiotics8030105
  9. Diversity of bifidobacteria within the infant gut microbiota. PLOS ONE, 2012-05-11, s. e36957. DOI10.1371/journal.pone.0036957. PMID 22606315.
  10. Microbial translocation in chronic liver diseases. International Journal of Microbiology, 2012, s. 694629. DOI10.1155/2012/694629. PMID 22848224.
  11. Metagenomics uncovers a new group of low GC and ultra-small marine Actinobacteria. Scientific Reports, 2013, s. 2471. DOI10.1038/srep02471. PMID 23959135.
  12. Sussman: Oldest Plants, The Guardian, 2 May 2010
  13. It's Okay to be Smart • the oldest living thing in the world: These [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-07-13 z originálu.
  14. Ancient bacteria show evidence of DNA repair. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2007, s. 14401–14405. DOI10.1073/pnas.0706787104. PMID 17728401.
  15. GTDB - Genome Taxonomy Database (release 202) [online]. gtdb.ecogenomic.org, [cit. 2022-03-22]. Dostupné online. (grafická podoba releasu R95: [1] Archivované 2021-04-23 na Wayback Machine)
  16. Genome-Based Taxonomic Classification of the Phylum Actinobacteria. Front. Microbiol., 2018, s. 2007. DOI10.3389/fmicb.2018.02007. PMID 30186281.
  17. Actinobacteria [online]. List of Prokaryotic names with Standing in Nomenclature (LPSN). Dostupné online.
  18. GARRITY, G. M. et al. Taxonomic outline of the Prokaryotes. In: Bergey’s Manual of Systematic Bacteriology. 2nd edition. Release 5.0 May 2004. [2]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Actinomycetota na anglickej Wikipédii. – Prekladom vznikla kapitola Charakteristika.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]