Adam František Kollár
| Adam František Kollár | |
| slovenský spisovateľ, historik a knihovník | |
 | |
| Narodenie | 15. apríl 1718 Terchová, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. júl 1783 Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Adam František Kollár |
Adam František Kollár (* 15. apríl 1718, Terchová - † 13. júl 1783, Viedeň) bol slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“.
Životopis
Bol poradcom ministrov a kráľovnej, členom rôznych komisií a dvorským radcom. Pôvodne študoval teológiu, ale z jezuitského rádu vystúpil pred vysvätením. Od roku 1749 pracoval v dvorskej c. k. knižnici vo Viedni a roku 1774 sa stal jej riaditeľom. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa ako znalec právnych dejín, filozofie a pedagogiky, slovanských a orientálnych jazykov a ako editor. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu Francúzskej akadémie, no vďaka chýbajúcej podpore jezuitov mu jeho snaha nevyšla. Miesto toho začal anonymne vydávať dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy), ktorý však nemal vysokú vedeckú úroveň.
Vo svojich návrhoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvientského absolutizmu, schvaľoval teda rovnosť občanov. Kedže šľachta odmietla reformy, presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae). Vystúpenie Kollára pobúrilo privilegované stavy, a preto bolo jeho dielo verejne spálené na bratislavskom námestí. Založil rozsiahlu knižnicu a založil štúdium slovanských dejín.
Diela
- 1761 / 1762 - Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia, I-II.), Viedeň
- 1762 - Casp. Ursini Velii de bello Pannonico libri decem cum adnotationibus et appendice critico,Viedeň
- 1763 - Nicolai Olahi… Hungaria et Attila…, Viedeň, reedícia diela od Mikuláša Oláha
- 1764 - O pôvode a slátom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach aspoštolských kráľov uhorských (De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae)
- 1769 - O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku (De ortu, progressu et inclatu nationis Ruthenicae in Hungaria), prvé dejiny uhorských Ukrajincov
- 1772 - Jurium Hungariae in Russiam minorem et Podoliam, Bohemiaeque in Osvicensem et Zatoriensem ducatus explicatio, Viedeň; aj v nemčine
- 1777 - Učebný poriadok (Ratio educationis), pedagogické práce ovplyvňujúce školskú reformu
- 1783 - Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates, I-II., Viedeň)