Admirál Kuznecov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov
Kusnzov2.jpg
Адмирал флота Советского Союза Кузнецов
Základná charakteristika
Štát Rusko Rusko
Druh Lietadlový krížnik
Staviteľ Mykolajiv
Začiatok výstavby 1. september 1982
Dátum spustenia na vodu 4. december 1985
Dátum prevzatia námorníctvom 20. január 1991
Dĺžka 302,3 m
Šírka 72,3 m
Ponor 9,1 m
Štandardný výtlak 43 000 ton
Bojový výtlak 55 000 ton
Posádka 1 993
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj 12 × protilodná raketa P-700 Granit
protiponorkový raketový systém RBU-12000 UDAV-1 (60 rakiet)
Protilietadlová výzbroj na blízke ciele:
8 × AK-630 (6×30 mm, 6 000 nábojov/min/stojan, 24 000 nábojov)
8 × 3K87 Kortik (každý 2 × 30 mm rotačný 6-hlavňový kanón a 32 protilietadlových striel 9M311)
na vzdialené ciele:
18 × osembunkový raketový systém 3K95 Kinžal (spolu 192 rakiet zem-vzduch; 1 raketa za 3 sekundy)
Lietadlá x Suchoj Su-25
Suchoj Su-33
MiG-29K
Kamov Ka-27
Kamov Ka-52K[1]
Pohon a pohyb
Pohon Parné turbíny, 8 turbo-tlakových kotlov, 4 hriadele, 200000 ks
2 × 50 000 ks turbína
9 × 2011 ks turbogenerátor
6 × 2011 ks naftový generátor
4 lodné skrutky
Palivo mazut
9918,5 ton
Maximálna rýchlosť 29 uzlov
Maximálny dosah 8000 námorných míľ (18 u.)

Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov (rus. Тяжёлый авианесущий крейсер «Адмирал флота Советского Союза Кузнецов») je ťažký lietadlový krížnik projektu 11435, ktorý v ruských námorných silách predstavuje ekvivalent západných lietadlových lodí. Je určený na ničenie hladinových plavidiel a ochranu zoskupení bojových lodí. Na svojej palube nesie stíhacie lietadlá Su-33 a MiG-29K, cvičné stroje Su-25UTG, ale aj protiponorkové vrtuľníky Ka-27.[2]

Meno loď dostala podľa bývalého admirála flotily Sovietskeho zväzu Nikolaja Gerasimoviča Kuznecovova.

V súčasnosti je jedinou ruskou lietadlovou loďou. Druhá loď rovnakej triedy, Varjag, bola po rozpade Sovietskeho zväzu nedostavaná a bola predaná v aukcii Číne, pričom sa z nej malo stať kasíno. Napriek tomu, že v predajnej zmluve bola podmienka, že sa z nej nemôže stať bojové plavidlo, v septembri 2012 bol Varjag odovzdaný do prevádzky a stal sa vlajkovou loďou Námorníctva ČĽR.

Stavba [3][upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 bol Nevskou konštrukčnou kanceláriou rozpracovaný projekt lietadlovej lode (Projekt 1160), z ktorej by palubné lietadlá vzlietali s pomocou katapultu. V lete 1973 bola ministerstvu obrany ZSSR predložená správa posudzovaného pilotného projektu. Tá odporúčala postaviť lietadlovú loď s jadrovým pohonom, ktorá by mala výtlak 80000 ton, bola by vyzbrojená raketami, pričom by na svojej palube niesla dva typy stíhacích lietadiel (Su-27K, MiG-23A) a protiponorkové lietadlá P-42. Predpokladalo sa, že do roku 1986 by sovietske námorníctvo dostalo tri lietadlové lode, čím by Sovietsky zväz výrazne znížil náskok USA v oblasti lietadlových lodí. Tento návrh však nezískal väčšiu podporu ministerstva obrany a na jeseň roku 1973 bol zamietnutý. Ministerstvo radšej uprednostnilo výstavbu tretieho lietadlového krížnika triedy Krečet, neskôr pomenovaného „Novorosijsk“.

Nevská konštrukčná kancelária sa však nedala odradiť a pokračovala ďalej vo výskumno-vývojových prácach na lietadlovej lodi. Veľkým podporovateľom tohto projektu bol vtedajší vrchný veliteľ sovietskeho námorníctva admirál S.G. Gorškov. V polovici 70. rokov tak vznikol na základe projektu 1160 návrh novej lietadlovej lode s výtlakom asi 70.000 ton a jadrovým pohonom (Projekt 1153). Do roku 1985 malo námorníctvo dostať dve lietadlové lode tejto triedy. Avšak vývoj zahraničnej politiky a smrť vplyvných priaznivcov projektu (minister obrany Grečko a minister lodiarskeho priemyslu Butomy) výstavbu týchto lodí v roku 1976 ukončili. Namiesto toho bolo v roku 1977 prijaté rozhodnutie, pokračovať vo výstavbe ďalšieho ťažkého lietadlového krížnika triedy Krečet (Projekt 1143). Z paluby týchto lodí operovali lietadlá s kolmým vzletom Jak-38, ktoré nedisponovali uspokojivými letovými vlastnosťami, ani dostačujúcou výzbrojou a avionikou. To viedlo koncom 70. rokov 20. storočia k rozhodnutiu, postaviť lietadlovú loď, ktorá by bola schopná niesť moderné nadzvukové stíhacie lietadlá. Z tohto projektu, označeného číslom 11435, vzišla nakoniec lietadlová loď Admirál Kuznecov.

Návrh tejto lietadlovej lode bol v roku 1981 prehodnotený a upustilo sa od koncepcie vzletu pomocou katapultu. Hlavným dôvodom bola potreba používania lode v severných oblastiach, vyznačujúcich sa veľmi nízkymi teplotami. V takýchto poveternostných podmienkach hrozilo, že para vznikajúca okolo katapultu, by mohla vytvárať námrazu, čo by viedlo k zablokovaniu piestu a v dôsledku toho k zlyhaniu celého zariadenia. Na základe viacerých analýz dospeli konštruktéri k rozhodnutiu, že stíhačky budú vzlietať z paluby lode prostredníctvom odrazového mostíka. Preto bol vybudovaný pozemný komplex „Nitka“, ktorý bol napodobeninou tohto palubného odrazového mostíka, a na ktorom sa testovala schopnosť lietadla vzlietnuť z lietadlovej lode. Vývoj palubných stíhačiek prebiehal súbežne s vývojom samotnej lode a prvé prototypy začali testovať v komplexe „Nitka“ už v roku 1982. Dňa 21. augusta 1982 absolvoval prvý vzlet z odrazového mostíka v Nitke pilot MiGu-29KVP a o týždeň neskôr ho nasledoval aj prototyp Su-27K.

Dňa 1. septembra 1982 začali v Čiernomorskej lodenici v Mykolajive stavať loď, nazvanú „Riga“. Avšak už o dva mesiace bolo rozostavané plavidlo na počesť zosnulého vodcu ZSSR premenované na „Leonid Brežnev“. Dňa 18. apríla 1984 vydalo ÚV KSSZ a Rada ministrov ZSSR dekrét, na základe ktorého mal Suchoj dokončiť vývoj Su-27K, určeného na vybojovanie vzdušnej prevahy a kancelária MiG mala vyvinúť ľahšie viacúčelové stíhacie lietadlo. Sovietsky zväz tak plánoval, nehľadiac na rozdielnosť konštrukcií, postaviť lietadlovú loď na princípe lodí amerického námorníctva, kde hlavnými typmi palubných lietadiel v 80. rokoch boli ťažké stíhačky F-14 na zabezpečenie vzdušného priestoru a ľahšie útočné F/A-18. Sovietska lietadlová loď bola spustená na vodu 4. decembra 1985, pričom získala opäť nové pomenovanie, tentokrát „Tbilisi“.

Dňa 1. novembra 1989 sa pristúpilo k „ostrému“ testovaniu vyvíjaných stíhačiek priamo na palube lietadlovej lodi Tbilisi. Prvé pristátie uskutočnil V.G. Pugačev s lietadlom Su-27K a hneď po ňom úspešne pristál i T.O. Aubakirov na MiG-29K.

Skúšky novej lode vo vodách Čierneho mora začali 24. mája 1990 a pokračovali až do septembra. Dňa 25. decembra 1990 bola loď premenovaná na "Admirál Kuznetsov" a 20. januára 1991 bola oficiálne zaradená do Severomorskej flotily. V decembri 1991 preplávala loď cez Bospor, Dardanely a Gibraltár, prešla vodami Atlantiku a Severného ľadového oceánu a zakotvila v Severomorsku.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Trup[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlová loď Admirál Kuznecov je dlhá 302,3 m a široká 72,3 m. Jej ponor je 9,1 m a bojový výtlak 55000 ton. Plocha letovej paluby má 14 700 m² a lietadlá z paluby štartujú pomocou odrazového mostíka so sklonom 12 stupňov. Na palubu sú lietadlá vynášané z hangáru dvomi výťahmi, ktoré sa nachádzajú na pravoboku lode.[4]

Lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Z paluby Admirála Kuznecova mali pôvodne pôsobiť stíhacie lietadlá Su-33 a MiG-29K, avšak rozpad ZSSR a škrty v armádnom rozpočte začiatkom 90. rokov 20. storočia spôsobili pozastavenie financovania vývoja MiG-29K. Jedinými palubnými stíhačkami sa tak na dlhú dobu stali Su-33. Prielom nastal v roku 2004, keď o MiG-29K prejavilo záujem Indické námorníctvo. Vďaka tejto zahraničnej investícii sa spoločnosti MiG podarilo dotiahnuť vývoj lietadla do úspešného konca a od 1. júla 2016 je sformovaná prvá letka MiG-29K, slúžiaca na lodi Admirál Kuznecov.[5] V súčasnosti z paluby tejto lietadlovej lode pôsobia nové Migy v zmiešanom krídle spolu so stíhačkami Su-33. V porovnaní s MiGom-29K má Su-33 o 50% väčší dolet a unesie o 2 tony viac výzbroje. Od roku 2016 podstupuje 10 - 12 týchto "Suchojov" modernizáciu, ktorej hlavným cieľom je vybaviť stroje palubným zameriavacím systémom SVP-24 (Gefest).[6] Jedná sa o špecializovaný výpočtový podsystém, ktorý umožňuje presné navedenie tzv. "hlúpej" munície na cieľ.

MiG-29K je moderné viacúčelové stíhacie lietadlo so zníženou rádiolokačnou odrazovou plochou. V prípade potreby môže byť vyzbrojený 6 raketami vzduch-vzduch stredného dosahu R-77 RVV AE s aktívnym radarovým navádzaním a doletom až 100 km. Na ničenie lodí môžu byť tieto stroje vybavené 4 podzvukovými strelami Ch-35 s dosahom 260 km alebo 4 nadzvukovými strelami Ch-31A s doletom 103 km. Pre útoky na pozemné ciele môžu byť vyzbrojené 4 bombami KAB-500Kr alebo protirádiolokačnými strelami Ch-31P. Okrem stíhacích lietadiel nesie Admirál Kuznecov na svojej palube cvičné stroje Su-25UTG, protiponorkové vrtuľníky Ka-27PL a moderné útočné vrtuľníky Kamov Ka-52K.

Podľa posledne zverejnených informácií by sa na lodi malo nachádzať asi desať stíhačiek Su-33 a tri MiG-29K. Pôvodne loď niesla štvoricu MiGov-29K, ale 13. novembra 2016 sa jedno z lietadiel kvôli technickej poruche zrútilo do vôd Stredozemného mora.[7] Popri stíhacích lietadlách by na palube mali byť štyri vrtuľníky KA-27PL/PS, dva KA-29TB, dva KA-31 a jeden KA-52K.[8] Údaje o maximálnom počte nesených lietadiel a vrtuľníkov sa líšia, väčšinou sa však uvádza počet 40 až 50 kusov.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie Admirála Kuznecova ako lietadlového krížnika je celkom výstižné, keďže na rozdiel od amerických lietadlových lodí je vybavený viacerými raketovými systémami, typickými práve pre krížniky. Základnú protilodnú výzbroj predstavuje 12 vertikálnych odpaľovacích zariadení systému P-700 Granit, ktoré sa nachádzajú pod vzletovou plochou. Z nich sú vystreľované rakety 3M45 s aktívnym radarovým navádzaním a maximálnym doletom 625 km. Na ničenie nepriateľských ponoriek a ochranu pred torpédami je určených 60 hlbinných bômb systému RBU-12000 UDAV-1. Protivzdušnú obranu lode zabezpečuje hybridný systém Kortik. Ten je kombináciou dvoch 6-hlavňových rotačných guľometov kalibru 30 mm AO-18K a dvoch odpaľovacích zariadení riadených striel 9M311. Admirál Kuznecov má až 8 streleckých modulov tohto systému, 4 na pravoboku a 4 na ľavoboku. Kanóny majú efektívny dostrel 4 km a rakety 1,5 - 8 km.[9] V zásobníkoch odpaľovacích zariadení sa nachádza až 256 týchto riadených striel. Ďalším obranným systémom je protilietadlový raketový systém Kinžal so 192 riadenými strelami. Diaľkový dosah rakiet je 1,5 - 12 km, pričom vzdušné ciele môžu byť ničené do výšky 6 km. Dodatočnú ochranu pred podzvukovými riadenými protilodnými strelami poskytuje šesť 6-hlavňových rotačných guľometov AK-630 kalibru 30 mm s kadenciou 5000 rán za minútu.[10] Pre zvýšenie vlastnej obranyschopnosti je loď vybavená odpaľovacími zariadeniami klamných cieľov PK-2 a PK-10.

Elektronika[upraviť | upraviť zdroj]

Základným elektronickým vybavením lode je 3D pátrací radar MR-710 "Fregat-MA", určený na detekciu vzdušných a hladinových cieľov. Vzdušný cieľ vo veľkosti stíhačky dokáže detegovať na vzdialenosť 130 km, raketu na vzdialenosť 30 km.[11] Na detekciu malých a nízko-letiacich cieľov slúžia dva rádiolokátory MR-350 "Podkat".[12] Tie dokážu zachytiť strelu s plochou dráhou letu do výšky 100 m a na vzdialenosť 33,7 km.[13] Bojový informačný systém Lesorub-4342 zabezpečuje zber, spracovanie a zobrazenie taktických informácií. Rušenie protivníkových systémov zabezpečuje systém elektronického boja Sozvjezdie-BR. Navigačný systém pozostáva z dvoch rádiolokátorov МR-212/201 "Bajgač-U" a jedného radaru "Najada-М". Na palube lode sú tiež sonarové komplexy MGK-355TA "Polinom-T" a MGK-365 "Zvezda-M1". Komunikáciu zabezpečuje satelitný systém "Kristall-BK" a komunikačný systém "Buran-2".

Pohonný systém[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon lode zabezpečuje 8 kotlov na motorovú naftu, ktoré poháňajú 4 plynové turbíny s celkovým výkonom 200000 konských síl. Admirál Kuznecov dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 29 uzlov. Pri rýchlosti 18 uzlov je schopný preplávať 8000 námorných míľ.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Baššára al-Asada[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 15. novembra 2016, viac ako 25 rokov po zavedení do služby, došlo prvýkrát v histórii k bojovému nasadeniu lietadlového krížnika Admirál Kuznecov. Stíhačky Su-33 vzlietli z paluby lode a uskutočnili nálety proti teroristickým organizáciám Islamský štát a Front za dobytie Sýrie (predtým známy ako Front An-Nusra).[14] Údery boli namierené proti skladom munície a výcvikovým centrám teroristov v provinciách Idlib a Homs.[15] Letecké útoky boli koordinované s údermi z raketového pobrežného systému Bastion. Operácie sa zúčastnila taktiež fregata Admirál Grigorovič, ktorá zaútočila na niekoľko cieľov vo vnútrozemí Sýrie pomocou raketového systému Kalibr-NK.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Авианосец «Адмирал Кузнецов» готов к переходу в Средиземное море
  2. Адмирал Кузнецов (авианосец)
  3. Су-33
  4. Project 1143.5 Kreml class Aircraft Carrier Cruiser
  5. First batch of MiG-29K/KUB deck-based fighters placed in service
  6. Sea Flankers’ prepare for Syria
  7. Russian fighter jet crashes near its aircraft carrier in Mediterranean, US officials say
  8. A long journey for the Kuznetsov
  9. Комплекс 3М87 Кортик / Каштан (SA-N-11 GRISON)
  10. ТЯЖЕЛЫЙ АВИАНЕСУЩИЙ КРЕЙСЕР "АДМИРАЛ ФЛОТА СОВЕТСКОГО СОЮЗА КУЗНЕЦОВ" ПРОЕКТА 11435
  11. Радиолокационные станции "Фрегат-МАЭ", "Фрегат-МАЭ-1" "Фрегат-МАЭ-2"
  12. Heavy aircraft-carrying cruiser Project 11435
  13. пр.11435 - KREML / KUZNETSOV
  14. Russia's giant aircraft carrier Admiral Kuznetsov begins 'massive strikes' in Syria leading to fears of huge Aleppo assault
  15. Крейсер "Адмирал Кузнецов" впервые подключился к боям в Сирии
  16. Совещание с руководством Минобороны и представителями ВПК