Admirál Kuznecov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov

Základná charakteristika
ŠtátRusko Rusko
DruhLietadlový krížnik
StaviteľMykolajiv
Začiatok výstavby1. september 1982
Dátum spustenia na vodu4. december 1985
Dátum prevzatia námorníctvom20. január 1991
Dĺžka302,3 m
Šírka72,3 m
Ponor9,1 m
Štandardný výtlak43 000 ton
Bojový výtlak55 000 ton
Posádka1 993
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj12 × protilodná raketa P-700 Granit
protiponorkový raketový systém RBU-12000 UDAV-1 (60 rakiet)
Protilietadlová výzbrojna blízke ciele:
8 × AK-630 (6×30 mm, 6 000 nábojov/min/stojan, 24 000 nábojov)
8 × 3K87 Kortik (každý 2 × 30 mm rotačný 6-hlavňový kanón a 32 protilietadlových striel 9M311)
na vzdialené ciele:
18 × osembunkový raketový systém 3K95 Kinžal (spolu 192 rakiet zem-vzduch; 1 raketa za 3 sekundy)
Lietadláx Suchoj Su-25
Suchoj Su-33
MiG-29K
Kamov Ka-27
Kamov Ka-52K[1]
Pohon a pohyb
PohonParné turbíny, 8 turbo-tlakových kotlov, 4 hriadele, 200000 ks
2 × 50 000 ks turbína
9 × 2011 ks turbogenerátor
6 × 2011 ks naftový generátor
4 lodné skrutky
Palivomazut
9918,5 ton
Maximálna rýchlosť29 uzlov
Maximálny dosah8000 námorných míľ (18 u.)
Lietadlový krížnik Admirál Kuznecov v roku 1991
Su-33 vzlieta z paluby lode Admirál Kuznecov
Viacúčelová stíhačka MiG-29K
Cvičné lietadlo Su-25UTG
Protiponorkový vrtuľník Ka-27PL
Vrtuľník Ka-52K

Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov (rus. Тяжёлый авианесущий крейсер «Адмирал флота Советского Союза Кузнецов») je ťažký lietadlový krížnik projektu 11435, ktorý v ruských námorných silách predstavuje ekvivalent západných lietadlových lodí. Je určený na ničenie hladinových plavidiel a ochranu zoskupení bojových lodí. Na svojej palube nesie stíhacie lietadlá Su-33 a MiG-29K, cvičné stroje Su-25UTG, ale aj protiponorkové vrtuľníky Ka-27.[2]

Meno loď dostala podľa bývalého admirála flotily Sovietskeho zväzu Nikolaja Gerasimoviča Kuznecovova.

V súčasnosti je jedinou ruskou lietadlovou loďou. Druhá loď rovnakej triedy, Varjag, bola po rozpade Sovietskeho zväzu nedostavaná a bola predaná v aukcii Číne, pričom sa z nej malo stať kasíno. Napriek tomu, že v predajnej zmluve bola podmienka, že sa z nej nemôže stať bojové plavidlo, v septembri 2012 bol Varjag odovzdaný do prevádzky a stal sa vlajkovou loďou Námorníctva ČĽR.

Stavba [3][upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 bol Nevskou konštrukčnou kanceláriou rozpracovaný projekt lietadlovej lode (Projekt 1160), z ktorej by palubné lietadlá vzlietali s pomocou katapultu. V lete 1973 bola ministerstvu obrany ZSSR predložená správa posudzovaného pilotného projektu. Tá odporúčala postaviť lietadlovú loď s jadrovým pohonom, ktorá by mala výtlak 80000 ton, bola by vyzbrojená raketami, pričom by na svojej palube niesla dva typy stíhacích lietadiel (Su-27K, MiG-23A) a protiponorkové lietadlá P-42. Predpokladalo sa, že do roku 1986 by sovietske námorníctvo dostalo tri lietadlové lode, čím by Sovietsky zväz výrazne znížil náskok USA v oblasti lietadlových lodí. Tento návrh však nezískal väčšiu podporu ministerstva obrany a na jeseň roku 1973 bol zamietnutý. Ministerstvo radšej uprednostnilo výstavbu tretieho lietadlového krížnika triedy Krečet, neskôr pomenovaného „Novorosijsk“.

Nevská konštrukčná kancelária sa však nedala odradiť a pokračovala ďalej vo výskumno-vývojových prácach na lietadlovej lodi. Veľkým podporovateľom tohto projektu bol vtedajší vrchný veliteľ sovietskeho námorníctva admirál S.G. Gorškov. V polovici 70. rokov tak vznikol na základe projektu 1160 návrh novej lietadlovej lode s výtlakom asi 70.000 ton a jadrovým pohonom (Projekt 1153). Do roku 1985 malo námorníctvo dostať dve lietadlové lode tejto triedy. Avšak vývoj zahraničnej politiky a smrť vplyvných priaznivcov projektu (minister obrany Grečko a minister lodiarskeho priemyslu Butomy) výstavbu týchto lodí v roku 1976 ukončili. Namiesto toho bolo v roku 1977 prijaté rozhodnutie, pokračovať vo výstavbe ďalšieho ťažkého lietadlového krížnika triedy Krečet (Projekt 1143). Z paluby týchto lodí operovali lietadlá s kolmým vzletom Jak-38, ktoré nedisponovali uspokojivými letovými vlastnosťami, ani dostačujúcou výzbrojou a avionikou. To viedlo koncom 70. rokov 20. storočia k rozhodnutiu, postaviť lietadlovú loď, ktorá by bola schopná niesť moderné nadzvukové stíhacie lietadlá. Z tohto projektu, označeného číslom 11435, vzišla nakoniec lietadlová loď Admirál Kuznecov.

Návrh tejto lietadlovej lode bol v roku 1981 prehodnotený a upustilo sa od koncepcie vzletu pomocou katapultu. Hlavným dôvodom bola potreba používania lode v severných oblastiach, vyznačujúcich sa veľmi nízkymi teplotami. V takýchto poveternostných podmienkach hrozilo, že para vznikajúca okolo katapultu, by mohla vytvárať námrazu, čo by viedlo k zablokovaniu piestu a v dôsledku toho k zlyhaniu celého zariadenia. Na základe viacerých analýz dospeli konštruktéri k rozhodnutiu, že stíhačky budú vzlietať z paluby lode prostredníctvom odrazového mostíka. Preto bol vybudovaný pozemný komplex „Nitka“, ktorý bol napodobeninou tohto palubného odrazového mostíka, a na ktorom sa testovala schopnosť lietadla vzlietnuť z lietadlovej lode. Vývoj palubných stíhačiek prebiehal súbežne s vývojom samotnej lode a prvé prototypy začali testovať v komplexe „Nitka“ už v roku 1982. Dňa 21. augusta 1982 absolvoval prvý vzlet z odrazového mostíka v Nitke pilot MiGu-29KVP a o týždeň neskôr ho nasledoval aj prototyp Su-27K.

Dňa 1. septembra 1982 začali v Čiernomorskej lodenici v Mykolajive stavať loď, nazvanú „Riga“. Avšak už o dva mesiace bolo rozostavané plavidlo na počesť zosnulého vodcu ZSSR premenované na „Leonid Brežnev“. Dňa 18. apríla 1984 vydalo ÚV KSSZ a Rada ministrov ZSSR dekrét, na základe ktorého mal Suchoj dokončiť vývoj Su-27K, určeného na vybojovanie vzdušnej prevahy a kancelária MiG mala vyvinúť ľahšie viacúčelové stíhacie lietadlo. Sovietsky zväz tak plánoval, nehľadiac na rozdielnosť konštrukcií, postaviť lietadlovú loď na princípe lodí amerického námorníctva, kde hlavnými typmi palubných lietadiel v 80. rokoch boli ťažké stíhačky F-14 na zabezpečenie vzdušného priestoru a ľahšie útočné F/A-18. Sovietska lietadlová loď bola spustená na vodu 4. decembra 1985, pričom získala opäť nové pomenovanie, tentokrát „Tbilisi“.

Dňa 1. novembra 1989 sa pristúpilo k „ostrému“ testovaniu vyvíjaných stíhačiek priamo na palube lietadlovej lodi Tbilisi. Prvé pristátie uskutočnil V.G. Pugačev s lietadlom Su-27K a hneď po ňom úspešne pristál i T.O. Aubakirov na MiG-29K.

Skúšky novej lode vo vodách Čierneho mora začali 24. mája 1990 a pokračovali až do septembra. Dňa 25. decembra 1990 bola loď premenovaná na "Admirál Kuznetsov" a 20. januára 1991 bola oficiálne zaradená do Severomorskej flotily. V decembri 1991 preplávala loď cez Bospor, Dardanely a Gibraltár, prešla vodami Atlantiku a Severného ľadového oceánu a zakotvila v Severomorsku.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Trup[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlová loď Admirál Kuznecov je dlhá 302,3 m a široká 72,3 m. Jej ponor je 9,1 m a bojový výtlak 55000 ton. Plocha letovej paluby má 14 700 m² a lietadlá z paluby štartujú pomocou odrazového mostíka so sklonom 12 stupňov. Na palubu sú lietadlá vynášané z hangáru dvomi výťahmi, ktoré sa nachádzajú na pravoboku lode.[4]

Záchytné zariadenie pre pristávajúce palubné lietadlá, označované ako Svetlana-2, pozostáva zo štyroch brzdných lán. Prvé z nich sa nachádza 46 m od okraja letovej paluby a nasledujúce laná sú rozmiestnené v 12 m rozostupoch. Piloti sa obvykle snažia zachytiť o druhé lano, v ideálnom prípade o tretie. Vzhľadom k tomu, že morské vlny často spôsobujú rozkolísanie lode, neodporúča sa zachytiť sa hneď o prvé brzdné lano. Takýto pokus by mohol viesť k situácii, keď lietadlo zavadí záchytným hákom o okraj paluby lietadlovej lode. To znamená, že pilot musí pristáť na úseku dlhom 36 m, s odchýlkou od pozdĺžnej osi letovej paluby nie viac ako 3 m (od pilotov sa dokonca vyžaduje presnosť s odchýlkou menšou ako 1 m). Počas pristávania sa brzdné laná zdvihnú 12 cm nad úroveň paluby. Pri pristávaní viacerých lietadiel naraz, dosadajú jednotlivé stroje na palubu v intervale 3 až 4 minúty. Pristávacia rýchlosť Su-33 je 240 km/h a MiG-29K asi 250 km/h. Pri pristáti na palube prekonáva pilot preťaženie 4 až 5 g, v dôsledku čoho môže dôjsť až k odlúpeniu sietnice oka. Preto môže pilot absolvovať za deň maximálne tri lety a pokiaľ možno - nie viac ako dva.[5]

Lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Z paluby Admirála Kuznecova mali pôvodne pôsobiť stíhacie lietadlá Su-33 a MiG-29K, avšak rozpad ZSSR a škrty v armádnom rozpočte začiatkom 90. rokov 20. storočia spôsobili pozastavenie financovania vývoja MiG-29K. Jedinými palubnými stíhačkami sa tak na dlhú dobu stali Su-33. Prielom nastal v roku 2004, keď o MiG-29K prejavilo záujem Indické námorníctvo. Vďaka tejto zahraničnej investícii sa spoločnosti MiG podarilo dotiahnuť vývoj lietadla do úspešného konca a od 1. júla 2016 je sformovaná prvá letka MiG-29K, slúžiaca na lodi Admirál Kuznecov.[6] V súčasnosti z paluby tejto lietadlovej lode pôsobia nové Migy v zmiešanom krídle spolu so stíhačkami Su-33. V porovnaní s MiGom-29K má Su-33 o 50% väčší dolet a unesie o 2 tony viac výzbroje. Od roku 2016 podstupuje 10 - 12 týchto "Suchojov" modernizáciu, ktorej hlavným cieľom je vybaviť stroje palubným zameriavacím systémom SVP-24 (Gefest).[7] Jedná sa o špecializovaný výpočtový podsystém, ktorý umožňuje presné navedenie tzv. "hlúpej" munície na cieľ.

MiG-29K je moderné viacúčelové stíhacie lietadlo so zníženou rádiolokačnou odrazovou plochou. V prípade potreby môže byť vyzbrojený 6 raketami vzduch-vzduch stredného dosahu R-77 RVV AE s aktívnym radarovým navádzaním a doletom až 100 km. Na ničenie lodí môžu byť tieto stroje vybavené 4 podzvukovými strelami Ch-35 s dosahom 260 km alebo 4 nadzvukovými strelami Ch-31A s doletom 103 km. Pre útoky na pozemné ciele môžu byť vyzbrojené 4 bombami KAB-500Kr alebo protirádiolokačnými strelami Ch-31P. Okrem stíhacích lietadiel nesie Admirál Kuznecov na svojej palube cvičné stroje Su-25UTG, protiponorkové vrtuľníky Ka-27PL a moderné útočné vrtuľníky Kamov Ka-52K.

Podľa posledne zverejnených informácií by sa na lodi malo nachádzať asi desať stíhačiek Su-33 a štyri MiG-29K. Popri stíhacích lietadlách by na palube mali byť štyri vrtuľníky KA-27PL/PS, dva KA-29TB, dva KA-31 a jeden KA-52K.[8] Údaje o maximálnom počte nesených lietadiel a vrtuľníkov sa líšia, väčšinou sa však uvádza počet 40 až 50 kusov.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie Admirála Kuznecova ako lietadlového krížnika je celkom výstižné, keďže na rozdiel od amerických lietadlových lodí je vybavený viacerými raketovými systémami, typickými práve pre krížniky. Základnú protilodnú výzbroj predstavuje 12 vertikálnych odpaľovacích zariadení systému P-700 Granit, ktoré sa nachádzajú pod vzletovou plochou. Z nich sú vystreľované rakety 3M45 s aktívnym radarovým navádzaním a maximálnym doletom 625 km. Na ničenie nepriateľských ponoriek a ochranu pred torpédami je určených 60 hlbinných bômb systému RBU-12000 UDAV-1. Protivzdušnú obranu lode zabezpečuje hybridný systém Kortik. Ten je kombináciou dvoch 6-hlavňových rotačných guľometov kalibru 30 mm AO-18K a dvoch odpaľovacích zariadení riadených striel 9M311. Admirál Kuznecov má až 8 streleckých modulov tohto systému, 4 na pravoboku a 4 na ľavoboku. Kanóny majú efektívny dostrel 4 km a rakety 1,5 - 8 km.[9] V zásobníkoch odpaľovacích zariadení sa nachádza až 256 týchto riadených striel. Ďalším obranným systémom je protilietadlový raketový systém Kinžal so 192 riadenými strelami. Diaľkový dosah rakiet je 1,5 - 12 km, pričom vzdušné ciele môžu byť ničené do výšky 6 km. Dodatočnú ochranu pred podzvukovými riadenými protilodnými strelami poskytuje šesť 6-hlavňových rotačných guľometov AK-630 kalibru 30 mm s kadenciou 5000 rán za minútu.[10] Pre zvýšenie vlastnej obranyschopnosti je loď vybavená odpaľovacími zariadeniami klamných cieľov PK-2 a PK-10.

Elektronika[upraviť | upraviť zdroj]

Základným elektronickým vybavením lode je 3D pátrací radar MR-710 "Fregat-MA", určený na detekciu vzdušných a hladinových cieľov. Vzdušný cieľ vo veľkosti stíhačky dokáže detegovať na vzdialenosť 130 km, raketu na vzdialenosť 30 km.[11] Na detekciu malých a nízko-letiacich cieľov slúžia dva rádiolokátory MR-350 "Podkat".[12] Tie dokážu zachytiť strelu s plochou dráhou letu do výšky 100 m a na vzdialenosť 33,7 km.[13] Bojový informačný systém Lesorub-4342 zabezpečuje zber, spracovanie a zobrazenie taktických informácií. Rušenie protivníkových systémov zabezpečuje systém elektronického boja Sozvjezdie-BR. Navigačný systém pozostáva z dvoch rádiolokátorov МR-212/201 "Bajgač-U" a jedného radaru "Najada-М". Na palube lode sú tiež sonarové komplexy MGK-355TA "Polinom-T" a MGK-365 "Zvezda-M1". Komunikáciu zabezpečuje satelitný systém "Kristall-BK" a komunikačný systém "Buran-2".

Pohonný systém[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon lode zabezpečuje 8 kotlov na motorovú naftu, ktoré poháňajú 4 parné turbíny s celkovým výkonom 200000 konských síl. Admirál Kuznecov dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 29 uzlov. Pri rýchlosti 18 uzlov je schopný preplávať 8000 námorných míľ.

Modernizácia[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2017 sa v lodeniciach v Rosľakove začali opravy a modernizácia lode, ktoré mali trvať do konca roka 2020. Celková cena týchto prác sa odhadovala na 40 miliárd rubľov. Predmetom opráv mali byť všetky elektromechanické súčiastky, ale aj pohonný systém. Modernizáciou mala prejsť tiež vzletová dráha a raketový systém lode. Komplex Granit mal byť nahradený raketovým systémom Kalibr-NK.[14]

Opravy prebiehali v plávajúcom doku PD-50, ktorý sa však v októbri 2018 potopil. Pri tejto nehode bola loď čiastočne poškodená jednak samotným dokom, ale následne aj padajúcim žeriavom. Ten vytvoril v trupe lodi trhlinu s veľkosťou 4x5 metrov. Okrem samotného poškodenia lode je veľkým problémom aj to, že Rusko prišlo o plávajúci dok PD-50, ktorý bol špeciálne určený na opravy veľkých lodí a ponoriek. Z tohto dôvodu malo dôjsť k modernizácii doku v 35. lodenici v Murmansku, kde mali opravy lode Admirál Kuznecov pokračovať. Práce na modernizácii doku však boli ukončené až v roku 2022. Z toho dôvodu bude lietadlová loď zmodernizovaná najskôr v roku 2024.[15][16]

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Baššára al-Asada[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 15. novembra 2016, viac ako 25 rokov po zavedení do služby, došlo prvýkrát v histórii k bojovému nasadeniu lietadlového krížnika Admirál Kuznecov. Stíhačky Su-33 vzlietli z paluby lode a uskutočnili nálety proti teroristickým organizáciám Islamský štát a Front za dobytie Sýrie (predtým známy ako Front An-Nusra).[17] Údery boli namierené proti skladom munície a výcvikovým centrám teroristov v provinciách Idlib a Homs.[18] Letecké útoky boli koordinované s údermi z raketového pobrežného systému Bastion. Operácie sa zúčastnila taktiež fregata Admirál Grigorovič, ktorá zaútočila na niekoľko cieľov vo vnútrozemí Sýrie pomocou raketového systému Kalibr-NK.[19]

Dňa 13. novembra 2016 stratil Kuznecov jeden z troch MiGov-29K, vracajúcich sa na palubu lietadlovej lode. Prvá zo stíhačiek pristála úspešne, ďalšia však pretrhla druhé brzdiace lano a nakoniec sa zachytila až na štvrtom lane. Pri tejto nehode došlo k zamotaniu druhého a tretieho lana, čo znemožnilo pristátie poslednému MiGu. Počas čakania vo vzduchu došlo k zlyhaniu palivového systému, vysadeniu oboch motorov a zrúteniu lietadla do vôd Stredozemného mora. O necelé tri týždne neskôr, dňa 5. decembra, prišiel Kuznecov o ďalšiu stíhačku. Tentokrát išlo o Su-33, ktorá pri pokuse o pristátie tiež pretrhla brzdiace lano a prepadla cez palubu. V oboch prípadoch sa piloti stihli katapultovať.

Dňa 6. januára 2017 oznámil ruský generál Valerij Gerasimov, že Rusko stiahne zo Sýrie lietadlovú loď Admirál Kuznecov a jej sprievodné plavidlá. V priebehu dvoch mesiacov sa piloti palubného letectva podieľali na 420 bojových operáciách (z toho 117 v noci) a na zničení 1252 teroristických cieľov. Útoky boli vedené proti infraštruktúre, skupinám bojovníkov a vojenskej technike.[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Авианосец «Адмирал Кузнецов» готов к переходу в Средиземное море
  2. Адмирал Кузнецов (авианосец) [online]. [Cit. 2016-10-13]. Dostupné online. Archivované 2016-10-14 z originálu.
  3. Су-33
  4. Project 1143.5 Kreml class Aircraft Carrier Cruiser
  5. Двигатели подвели «МиГ» с «Адмирала Кузнецова»
  6. First batch of MiG-29K/KUB deck-based fighters placed in service [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. Archivované 2017-03-21 z originálu.
  7. Sea Flankers’ prepare for Syria
  8. A long journey for the Kuznetsov [online]. [Cit. 2016-11-12]. Dostupné online. Archivované 2016-11-19 z originálu.
  9. Комплекс 3М87 Кортик / Каштан (SA-N-11 GRISON)
  10. ТЯЖЕЛЫЙ АВИАНЕСУЩИЙ КРЕЙСЕР "АДМИРАЛ ФЛОТА СОВЕТСКОГО СОЮЗА КУЗНЕЦОВ" ПРОЕКТА 11435 [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. Archivované 2016-10-18 z originálu.
  11. Радиолокационные станции "Фрегат-МАЭ", "Фрегат-МАЭ-1" "Фрегат-МАЭ-2"
  12. Heavy aircraft-carrying cruiser Project 11435
  13. пр.11435 - KREML / KUZNETSOV
  14. Ремонт "Адмирала Кузнецова" начнется в сентябре и будет стоить 40 млрд рублей
  15. Модернизация сухого дока на 35-м судоремонтном заводе в Мурманске затягивается
  16. «Адмирал Кузнецов» выйдет из ремонта не ранее 2024 года
  17. Russia's giant aircraft carrier Admiral Kuznetsov begins 'massive strikes' in Syria leading to fears of huge Aleppo assault
  18. Крейсер "Адмирал Кузнецов" впервые подключился к боям в Сирии
  19. Совещание с руководством Минобороны и представителями ВПК
  20. Авианесущая группа ВМФ России возвращается домой