Aeropé (dcéra Katrea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aeropé a Thyestes (1565-71), autor:Giovanni Francesco Bezzi.

Aeropé (iné názvy: Aeropa, Áeropé, Áeropa, zastarano Aerope; starogr. Ἀερόπη – Aeropé/iný prepis Áeropé, lat. Aerope) bola v gréckej mytológii dcéra Katrea a vnučka krétskeho kráľa Minoa.

Otec Aeropy Katreus mal okrem nej ešte dve dcéry Klyménu, Apémosynu a syna Althaimena.[1] Keď sa Katreus dozvesel od veštca, že zomrie rukou svojho dieťaťa, jeho syn Althaimenes so sestrou, Apemosynou opustili Krétu a odplávali na ostrov Rodos, a tam založil mesto Kréténia.[1] Aeropu a Klyménu Katreus predal kráľovi z Eubóje, slávnemu námorníkovi Naupliovi a požiadal ho, aby ostali v zahraničí. Klymené sa potom za kráľa Nauplia vydala a mali spolu troch synov Palameda, Nausimedona a Oiaxa. Aeropé zavial osud do Mykén, kde sa neskôr vydala za kráľa Atrea s ktorým mala tri deti, Pleisthena, Agamemnóna a Menelaa.[2]

Keď zomrel v Mykénach kráľ Eurystheus nezanechal dediča, o kráľovské žezlo v Mykénach sa mohol uchádzať manžel Aeropy. Bol totiž majiteľom zlatého rúna z barana, o ktorom hovorila veštba, že jej majiteľ bude kráľom v Mykénach. Atreus ale mal brata Thyesta, ktorý mu to závidel. Aby sa kráľovského trónu zmocnil, začal Aerope dvoriť a keď sa stala jeho milenkou, presvedčil ju aby manželovi zlaté rúno ukradla. To sa im podarilo a Thyestes sa hneď vyhlásil za kráľa. Toto bezprávie sa však mykénskemu ľudu nepáčilo a vládu Thyesta neuznalo.

Do následných udalostí nakoniec zasiahol najvyšší boh Zeus, Atreovi naklonený a poslal k nemu posla boha Herma ktorý mu povedal: " Spýtaj sa Thyesta, či sa vzdá svojho nároku na trón, keď slnko pôjde po oblohe pospiatky ? ". Thyestes samozrejme súhlasil. Nato Zeus a bohyňa sváru Eris zariadili, že boh slnka Helios obrátil svoje slnečné vozidlo späť, obrátili sa aj hviezdy a v ten večer zapadalo slnko na východe. To Mykénčanov presvedčilo a Thyestes musel odísť do vyhnanstva.

Po výsluchoch slúžka Aeropy prezradila, že jej pani ukradla zlaté rúno a dala ho Thyestovi, ktorý ako povedala už bol dlhodobo jej milencom. Nevernú manželku zato Atreus dal hodiť do mora a on sa potom oženil s bratovou dcérou Pelopeiou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Kronika, 3,2,1.
  2. Apollodoros, Kronika, 3,2,2.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]