Preskočiť na obsah

Afrika

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia).
Afrika
Afrika
Rozloha30 570 000 km²
Počet obyvateľov1 300 000 000
Počet štátov54 + 7 závislých území
RegiónySeverná Afrika
Západná Afrika
Stredná Afrika
Východná Afrika
Južná Afrika
Ďalšie odkazy
CommonsAfrika

Afrika je rozlohou druhý najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel. Má asi 30,3 miliónov km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.[1] 1,3 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.[2]

V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých území a dva „de facto“ nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom.[3] Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov[4].

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

  • latinské slovo aprica znamenajúce „slnečný“;
  • grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 – 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia v Afrike

[upraviť | upraviť zdroj]
Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km.[5] a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km[6] Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km[6].

Najväčším štátom Afriky je Alžírsko a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia[7].

Podnebie, flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver, slony a žirafy), fauna pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam štátov Afriky

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).[8] Podľa zoznamu krajín sveta na základe Indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov[9], v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky.

Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.[10] Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom [11]. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. [12]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia Afriky sa za posledných 40 rokov rapídne zvýšila, a preto je relatívne mladá. V niektorých afrických štátoch je viac ako polovica populácie mladšia ako 25 rokov.[13] Celkový počet ľudí v Afrike vzrástol z 229 miliónov v roku 1950 na 630 miliónov v roku 1990.[13] V roku 2021 sa počet obyvateľov Afriky odhaduje na 1,4 miliardy.[13][14] V južnej, strednej a juhovýchodnej Afrike je väčšina osôb hovoriacich bantuskými jazykmi (súčasť nigero-konžskej jazykovej rodiny). Bantusky hovoriace národy zo Sahelu sa postupne rozširovali cez väčšinu subsaharskej Afriky. Obyvatelia západnej Afriky hovoria predovšetkým nigersko-konžskými jazykmi, hoci sa nachádzajú aj niektoré nilosaharsky a afro-ázijsky hovoriace skupiny. Najväčšie a najvplyvnejšie sú etnické skupiny Joruba, Igbo, Fulani, Akan a Wolof. Na centrálnej Sahare sú najvýznamnejšie skupiny Mandinka alebo Mande. Čadsky hovoriace skupiny, vrátane Hausa, sa nachádzajú v severnejších častiach regiónu najbližšie k Sahare a nilo-saharské komunity, ako sú Songhai, Kanuri a Zarma, sa nachádzajú vo východných častiach západnej Afriky hraničiacej so strednou Afrikou. Národy severnej Afriky tvoria tri hlavné domorodé skupiny: Berberi na severozápade, Egypťania na severovýchode a národy hovoriace nilo-saharsky na východe. Arabi, ktorí prišli v 7. storočí nášho letopočtu, zaviedli do severnej Afriky arabský jazyk a islam. Semitskí Feničania (ktorí založili Kartágo) a Hyksósovia, indoiránski Alani, indoeurópski Gréci, Rimania a Vandali sa usadili aj v severnej Afrike. V Maroku a Alžírsku zostali v 21. storočí významné berberské komunity, zatiaľ čo v menšej miere sú ľudia hovoriaci berbersky prítomní aj v niektorých regiónoch Tuniska a Líbye.[15] Berbersky hovoriaci Tuaregovia a iné často kočovné národy sú hlavnými obyvateľmi saharského vnútrozemia severnej Afriky.[16] V Sudáne, hoci prevláda arabská kultúra, ho väčšinou obývajú skupiny, ktoré pôvodne hovorili nilosaharsky, ako sú Núbijci, Fur, Masalit a Zaghawa, ktorí sa v priebehu storočí rôzne miešali s migrantmi z Arabského polostrova. Malé komunity afroázijsky hovoriacich nomádov Beja možno nájsť aj v Egypte a Sudáne.[17] V Africkom rohu niektoré etiópske a eritrejské skupiny (ako Amhara a Tigrajci) hovoria jazykmi semitskej vetvy afro-ázijskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo Oromovia a Somálci hovoria jazykmi z kušitskej vetvy.

Na základe štatistík tvorili kresťania rôznych denominácií v posledných rokoch (uvádzané štatistiky sú z rokov 2018 až 2022) približne 49 % africkej populácie. Druhé najrozšírenejšie náboženstvo v Afrike – islam (väčšina sunnitov, početná množina nekonfesných moslimov, malá menšina šiitov) –, zaznamenalo 42% africkej populácie.[18] V Afrike existuje nespočet tradičných náboženstiev ako sú thron, jorubské náboženstvo, bwiti, serer, zulu, odinala, vodun. V subsaharskej Afrike je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmy (konkrétne napríklad synkretizmus vodunu a kresťanstva).[19] Existujú aj ďalšie kultúrno-náboženské fenomény ako je Nkisi Nkondi.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Sayre, April Pulley. (1999) Africa, Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.
  2. ↑ 2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf Archivované 2013-12-27 na Wayback Machine
  3. ↑ Pozri List of sovereign states and dependent territories in Africa.
  4. ↑ http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html
  5. ↑ Lewin, Evans. (1924) Africa, Clarendon press.
  6. 1 2 (1998) Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index), Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.
  7. ↑ Hoare, Ben. (2002) The Kingfisher A-Z Encyclopedia, Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.
  8. ↑ Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim
  9. ↑ , United Nations
  10. ↑ , Africa's impressive growth, The Economist
  11. ↑ , The world’s fastest-growing continent, The Economist
  12. ↑ Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN
  13. 1 2 3 World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2022-10-02]. Dostupné online.
  14. ↑ Africa - The World Factbook [online]. www.cia.gov, [cit. 2022-10-02]. Dostupné online. Archivované 2022-10-02 z originálu.
  15. ↑ Q&A: The Berbers. BBC, 2004-03-12. Dostupné online [cit. 2022-10-02]. (po anglicky)
  16. ↑ HAVELKA, Ondřej. Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny [online]. Dingir, [cit. 2022-10-02]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ BLENCH, Roger. The Linguistic Prehistory of the Sahara. Cambridge : Cambridge University Press, 2019. (Trans-Saharan Archaeology.) DOI: 10.1017/9781108634311.014. Dostupné online. ISBN 978-1-108-47408-5. S. 431–463.
  18. ↑ Encyclopædia Britannica. London : Encyclopædia Britannica, 2003. S. 306.
  19. ↑ African Christianity [online]. 2020-03-18, [cit. 2022-10-02]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Afrika
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrika
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Afrika

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Anglicky:

Milióny rokov dozadu1100 – 750600 – 550– 200
↗Arábia
↗Madagaskar
↗India
↗Kongo↓↗Afrika→Afrika
↗Patagónia↓↗Sibír↓↗Atlantika→Južná Amerika
Atlantika↘↗Západná Arábia↓↗Baltika↘↗Austrália
Ur→Rodinia→Východná Gondwana→Protogondwana→Pannotia→Laurentia→Euramerika
(Laurussia)		→Pangea→Gondwana→Antarktída→Antarktída
Arktída→Nena↗↘Západná Gondwana→Protolaurázia↗↘Gondwana↗↘Laurázia→Laurentia→Severná Amerika
Baltika↗↘Baltika↗↓Avalónia↘Eurázia
↘Laurentia↗↓Severná Čína
↘Sibír↗↓Južná Čína
OceányMiroviaPrototethys, PaleotethysPanthalassaTethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Afrika&oldid=8190848“