Agent Štátnej bezpečnosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Predná časť štatistickej karty tajného spolupracovníka ŠtB s údajmi Andreja Babiša z roku 1982.

Agent Štátnej bezpečnosti, skrátene agent ŠtB, bol tajný spolupracovník ŠtB, ktorý plnil úlohy pri odhaľovaní, rozpracovávaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy, ktoré mali zabrániť takejto trestnej činnosti.

V širšom slova zmysle je to vedomý spolupracovník ŠtB. Toto pomenovanie sa používa ako najdôležitejšia kategória v Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti. Ďalšie kategórie, ako napr. informátor ŠtB a dôverník ŠtB, mohli byť aj nevedomí spolupracovníci.

V užšom ponímaní bol agent vedomým tajným spolupracovníkom kontrarozviedky ŠtB v rokoch 1948 – 1989.[1]

Úlohy agenta ŠtB[upraviť | upraviť zdroj]

Agenti ŠtB tvorili operačnú sieť po celom území Česko-Slovenska a činnosť vykonávali vo všetkých prostrediach spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života. Ku koncu obdobia komunistickej totality evidovala Hlavná správa kontrarozviedky ŠtB 1 575 aktívnych agentov, regionálne správy evidovali ďalších cca 7 300. Budúci agent vstupoval do vzťahu s ŠtB tzv. viazacím aktom, ktorý bol fixovaný písomným záväzkom alebo ústnym súhlasom, podpisom záväzku mlčanlivosti, príp. podpisom potvrdenia o prevzatí odmeny. Agenta riadil profesionálny operatívny pracovník ŠtB, ktorý určil krycie meno, inštruoval o spojení, dával konkrétne úlohy, preberal informácie, príp. odovzdával odmeny.[1]

Spôsob práce agenta[upraviť | upraviť zdroj]

Agent získaval poznatky :

  • spravodajsky – vyzvedaním
  • vypytovaním – vyťažovaním objektu
  • pozorovaním
  • operatívnym ohľadávaním – utajeným vstupom do materiálov objektu
  • experimentom – spravidla provokáciou.

Agentúrna sieť dodávala svoje poznatky ojedinele aj po Novembri 1989 až do rozpustenia ŠtB 15. februára 1990. Obmedzenia pre uplatnenie sa bývalých agentov ŠtB vo verejnom živote po páde komunistickej totality mal riešiť lustračný zákon.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 12.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]