Ajjúbovci
| Ajjúbovci Ajjúbovská dynastia الأيوبيون
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
| |||||||||
Ajjúbovci bola sunnitská moslimská dynastia, založená Saladinom, ktorá vládla koncom 12. storočia a začiatkom 13. storočia nad Egyptom a územím, ktoré sa neskôr stalo horným Irakom, väčšinou Sýrie a Jemenom.[1]
Po zosadení Fátimovcov v roku 1171 sa Saladin v roku 1174 vyhlásil za sultána. K ríši pripojil Sýriu, západnú Arábiu a Jemen a niekoľkokrát porazil križiakov. Po smrti jeho nástupcu al-Ádila (1218) sa ríša rozpadla na viaceré nezávislé panstvá. V roku 1250 v Egypte zvrhli Ajjúbovcov mameluci. Vedľajšia vetva Ajjúbovcov vládla do roku 1222 v Jemene, ďalšie sa udržali do roku 1331 v Sýrii pod nadvládou mamelukov.[2]
Saladinov otec Ajjúb (celým menom Najm al-Dīn Ayyūb ibn Shādhī), po ktorom je pomenovaná dynastia Ajjúbovcov, bol členom rodiny kurdských vojakov, ktorí v 12. storočí slúžili seldžuckým tureckým vládcom v Iraku a Sýrii. Ajjúb bol guvernér Damasku a spolu so svojím bratom Šírkúhom zjednotil Sýriu v rámci príprav na vojnu proti križiakom. Po otcovej smrti v roku 1173 Saladin vyhnal šiítsku moslimskú dynastiu Fátimovcov, zmobilizoval moslimské nadšenie na vytvorenie jednotného frontu proti kresťanom a urobil z Egypta v tom čase najmocnejší moslimský štát na svete. Solidarita, ktorú udržiaval za Saladina, zmizla tesne pred jeho smrťou v roku 1193. Po rozdelení jeho území medzi vazalské útvary, ktoré sa tešili autonómnej vnútornej správe provincií, sa ajjúbovský režim stal decentralizovanou polofeudálnou rodinnou federáciou.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Ayyubid dynasty | Rulers, History, Founder, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2025-07-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1999. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3. Archivované z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ajjúbovci
