Akamas (syn Anténora)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Akamas (starogr. Ἀκάμας – Akamas, lat. Acamas) je v gréckej mytológii syn Anténora a jeho manželky Theano.[1][2]

Akamas bol synom Anténora, radcu trójskeho kráľa Priama. Anténor sa tešil všeobecnej vážnosti pre svoju lásku k právu a múdrosť. Tak isto si Trójania ctili aj Akamanta a jeho bratov pre ich statočnosť v boji. [3]

Po únose Heleny trójskym princom Paridom, Trójania aj napriek početným vyslancom, ktorých jej manžel spartský kráľ Menelaos poslal za trójskym kráľom Priamom, odmietli vrátiť najkrajšiu z pomedzi žien. Preto museli byť kráľova česť i manželka vrátené pomocou ohňa a krvi.[4] Na začiatku trójskej vojny sa vďaka Odyseovej odvahe ohromné achájske vojsko vylodilo a zaútočilo na trójske hradby. Útok však Trójania odrazili a Achájci boli nútení postaviť tábor a mesto obliehať. Vojsko Trójanov bolo spočiatku nepočetné, ale vďaka odvahe bojovníkov, ktorí neváhali položiť pri obrane mesta aj svoj život, mesto ubránili. Po spore medzi vrchným veliteľom achájskych vojsk Agamemnónon a hrdinom Achilleom sa v desiatom roku vojny podarilo Trójanom posilneným spojencami za pomoci bohov dobyť achájsku hradbu.[5] Podľa Homérovej Iliady, Akamas prevzal velenie jednej z piatich „divízií“ trójskej armády, spolu so svojim bratom Archelochom a Aineiom.[6][7]

Achájci útok Trójanov odrazili, ale trójskemu princovi Hektorovi sa za božskej pomoci Dia opäť vrátila stratená sila, vrhol sa do víru bitky a dostal sa až k achájskym lodiam.[8] V šestnástom speve Iliady sa však priebeh bitky znova obrátil v prospech Achájcov, keď sa do bitky zapojil Patroklos odetý v zbroji svojho priateľa Achillea. Pri pohľade na neho sa Trójania zarazili a po chvíli sa pustili na bezhlavý útek a mnohí pri tom zahynuli.[8] Medzi mŕtvymi telami ležal aj Akamas, ktorého pri naskakovaní na bojový voz dostihol Kréťan Mériones, bodol ho do pravého pleca a Akamas držiac opraty v rukách padol k zemi a oči mu zakryla čierna temnota.[9]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Homér, Iliada, 12,99-100.
  2. Homér, Iliada, 6,298-299.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 54-55.
  4. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 35.
  5. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 84-86.
  6. Homér, Iliada, 12,98-100.
  7. Apollodoros, Epitome, E,3,34.
  8. a b Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 145-146.
  9. Homér, Iliada, 16,342-344.