Akestor (sochár)
Akestor (starogr. Ἀκέστωρ) bol grécky sochár na rozhraní 4. a 3. storočia pred Kr.[1][2]
Rodiskom sochára Akestora bol pravdepodobne Argos. Činný bol na konci 4. a na začiatku 3. storočia pred Kr.[2] Podľa starovekého cestovateľa Pausania bol autorom sochy Alexibia z Héraie,[3] olympijského víťaza v päťboji v roku 312 pred Kr.,[4] umiestnenej v Olympii. Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku ale domovskú obec Akestora neuvádza: „... Alexibios v päťboji; vlasťou tohoto je Arkádska Héraia, a ten kto sochu vytvoril je Akestor.“[3]
V roku 1893 publikoval Marcellin Legrand[5] nápis (podľa typu písma datovaný do 3. storočia pred Kr.) na podstavci objavený v archeologickej lokalite starovekej Troizény, ktorý hlása, že Argosania, Akestor syn Aischrónov a Torón syn Apelliónov, zhotovili sochu Demosthenovej dcéry, venovanú ako votívny dar božstvám Asklépiovi a Hygieii.[6][1]
V staršej literatúre sochu olympijského víťaza Alexibia z Héraie pripisujú Akestorovi z Knóssosu, ktorého Pausanias uvádza ako otca sochára Amfióna[7] (datovaného do polovice 5. storočia pred Kr.[8]). Dnes prevláda názor, že obidve sochy zhotovil Akestor z Argosu.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Akestor [1]
- ↑ a b SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 34. (po nemecky)
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 466.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 98.
- ↑ American Journal of Archaeology, University of Michigan, 1896, Akestor sculptor [2]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG IV 772 [3]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 294.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 355.