Akizuki (trieda lodí, 1942)
| Trieda Akizuki | |
| |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Japonsko  |
| Druh | torpédoborec |
| Začiatok výstavby | 1940 – 1944 |
| Dátum spustenia na vodu | 1941 – 1944 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 1942 – 1945 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | Dokončených 12 kusov, 1 rozostavaná, ostatné zrušené 6 potopených v boji, 2 potopené ako vlnolam, 4 predané Spojencom |
| Dĺžka | 134,2 m |
| Šírka | 11,6 m |
| Ponor | 4,15 m |
| Štandardný výtlak | 2 701 ton |
| Bojový výtlak | 3 700 ton |
| Posádka | 300 alebo 263 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pomocná výzbroj | 1 × IV 610 mm torpédomet typu 92[5] a 8 torpéd typu 93 + 72 hlbinných náloží |
| Protilietadlová výzbroj | 8 × 100 mm/65 typu 98 (4xII), 4 až 51 × 25 mm/60 typu 96 |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 3 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 trojlisté lodné skrutky 52 000 hp (38 245,9 kW) |
| Palivo | 1 097 t |
| Maximálna rýchlosť | 33 uzlov |
| Maximálny dosah | 8 300 námorných míľ (18 u.) |
Trieda Akizuki (jap. 秋月型) pozostávala z 12 dokončených torpédoborcov imperiálneho loďstva, postavených v rokoch 1940 až 1945 v troch sériách a bojujúcich v druhej svetovej vojne. Pôvodne malo ísť o protilietadlové sprievodné plavidlá a až neskôr boli do návrhu zapracované inštalácie štvorhlavňového torpédometu, čím vznikla trieda najlepších a najväčších japonských torpédoborcov v druhej svetovej vojne. Cisárske námorníctvo jednotky tejto triedy označovalo ako „torpédoborce typu B“ (jap. 乙型駆逐艦 Otsu-gata kučikukan).
Z dvanástich jednotiek boli posledné štyri dokončené príliš neskoro, než aby sa zapojili do bojov. Po japonskej kapitulácii boli tieto štyri jednotky predané Spojencom. Z ôsmich zostávajúcich, ktoré sa zapojili do bojov, bolo šesť jednotiek potopených. Dve zostávajúce jednotky (Suzucuki a Fujuzuki) zastihla kapitulácia Japonska poškodené a po nej boli potopené ako vlnolamy.
Všetky jednotky niesli mená vzťahujúce sa k Mesiacu: japonský znak jap. 月 (cuki) znamená Mesiac i mesiac.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Vznik projektu rýchleho protilietadlového plavidla pre sprievod zväzov lietadlových lodí spadá do obdobia pred druhou svetovou vojnou a bol vypracovaný na základe analýzy pôsobenia japonského námorného letectva v druhej čínsko-japonskej vojne. Na vznik nových plavidiel mali vplyv aj konštrukcie špecializovaných protilietadlových krížnikov v Royal Navy (trieda Dido). Na rozdiel od Britov sa ale Japonci rozhodli použiť ako základ pre protilietadlové plavidlo nie krížnik, ale torpédoborec. Jedným z dôvodov pre toto rozhodnute bola absencia úspešného typu moderného ľahkého krížniku, z ktorého by japonské námorníctvo mohlo vychádzať, a dĺžka stavby ľahkých krížnikov.
V roku 1938 bol navrhnutý nový protilietadlový kanón kalibru 100 mm typu 98 s dĺžkou hlavne 65 kalibrov. Ten bol zvolený ako hlavná výzbroj novej triedy plavidiel.
Návrh z júla 1938 počítal s výtlakom 2 200 t, rýchlosťou až 35 uzlov a výzbrojov 4xII 100mm a 2xII 25mm. Lodi chýbala torpédová výzbroj, čo bolo u japonských lodí (torpédoborcov aj krížnikov) neobvyklé. Ďalší návrh zo septembra 1938 už rátal s obmedzením rýchlosti na 33 uzlov, zvýšením výtlaku na 2 350 t a inštaláciou torpédometu. Výsledný projekt F 51 z apríla 1939 mal štandardný výtlak 2 700 t, čím sa už blížil starším ľahkým krížnikom (Júbari mal 2 890 t). Čo do výtlaku tak boli za druhej svetovej vojny jednotky triedy Akizuki najväčšími japonskými torpédoborcami a tretími najväčšími torpédoborcami na svete (po francúzskej triede Mogador a sovietskom Taškente).
Roku 1939 bola v rámci „programu štvrtého kruhu“ schválená stavba prvých jednotiek podľa projektu F 51, ktorá prebiehala súčasne so stavbou jednotiek triedy Júgumo. Celkom bolo do mája 1943 postavený šesť jednotiek s trupovými číslami 104 až 109. Predpokladaná cena jedného torpédoborca v roku 1939 bola 12 090 000 ¥.
Na sérii prvých šiestich plavidiel mala nadviazať séria desiatich torpédoborcov podľa programu z roku 1941. Išlo o modifikovaný projekt F 53, ktorý sa od F 51 líšil zjednodušením konštrukcie (napríklad tvar provy) a iným tvarom mostíku. Jedna jednotka mala stáť 17 820 400 ¥. F 53 z roku 1941 sa ďalej delil na dve podtriedy: Šimocuki/Fujuzuki (čísla 360 až 364). Zaradenie Šimocuki je nejasné. Všetky pramene sa zhodujú, že Šimocuki mal trupové číslo 360, čo by ho radilo do programu z roku 1941 a tak ako prvú jednotku podtriedy Fujuzuki, kam ho zaraďuje napríklad Nevitt. Nippon kaigun kantei šašinšú ale zaraďuje Šimocuki ešte do podtriedy Akizuki (ktorá by tak mala sedem jednotiek a podtrieda Fujuzuki len štyri). Vzhľadom na nejasné zaradenie nemožno ani povedať, aký bol vzhľad Šimocuki (rozmiestnenie protilietadlových platforiem, tvar provy, atď.…) a ani jeden zo zdrojov neuvádza žiadnu fotografiu Šimocuki a Mičizuki (365 až 369). Z tejto série sa ale do bojov zapojili už len Šimocuki a Fujuzuki. Ďalšie štyri jednotky (okrem jednej z podtriedy Mičizuki) boli dokončené príliš neskoro a pred koncom vojny uskutočňovali výcvik vo Vnútornom mori, prípadne sa len zúčastnili bojov s lietadlami útočiacimi na zvyšky cisárskeho námorníctva v japonských domácich vodách. Mičizuki bol koncom vojny dokončený len zo 16 % a stavba zostávajúcich troch jednotiek bola zrušená 14. decembra 1944. Materiál a zdroje boli využité na stavbu samovražedných člnov Šinjó a kaitenov.
Mala nasledovať stavba ďalších ôsmich jednotiek (777 až 785, alebo tiež šestnástich: 770 – 785) podľa programu z roku 1942, ktorá bola 30. júna 1942 nahradená plánom na stavbu 22 jednotiek (5061 až 5083) podľa modifikovaného programu z roku 1942. Celý projekt z roku 1942 bol ale najprv 9. júna 1944 zredukovaný na päť jednotiek (5061 až 5065) a následne 14. decembra 1944 zrušený úplne.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Trieda Akizuki znamenala skok vo veľkosti japonských torpédoborcov. V porovnaní so súbežne produkovanými jednotkami triedy Júgumo boli Akizuki o 15 metrov na vodoryske dlhšie (132 vs. 117 m), o 0,8 metra širšie (11,6 vs. 10,8 m) a o 1180 ton plného výtlaku ťažšie (3700 vs. 2520 T). Zväčšenie trupu potom poskytlo dostatočne stabilnú základňu pre umiestnenie štyroch dvojhlavňových veží hlavnej batérie. Tie boli umiestnené po dvoch na prove a korme. Delové veže číslo dva na predku a tri vzadu boli umiestnené v superpozícii. Charakteristickou siluetu dotváral jediný komín (všetky predchádzajúce japonské konštrukcie mali komíny dva), ktorý odvádzal splodiny zo všetkých troch kotlov. Jednotky triedy Akizuki tak získali charakteristickú siluetu.
Pohon[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci sa predĺžil trup, usporiadanie pohonnej sústavy zostalo zachované, ako pri predchádzajúcich jednotkách tried Kageró a Júgumo. Pridanú dĺžku trupu spotrebovala barbeta druhej delovej veže na prove (predchádzajúce jednotky mali na prove len jednu delovú vežu). Strednú sekciu plavidla zaberali (od predku) dve kotolne (predná č. 1 o dĺžke 17 metrov a zadná č. 2 o dĺžke 9,2 metra) a dve strojovne (predná č. 1 s dĺžkou 13 metrov a zadná č. 2 d dĺžkou 12,3 metra).
Predná kotolňa obsahovala dve vodotrubné kotle Ro-gó Kanpon šiki, ktoré dokázali vyvíjať prehriatu paru s tlakom 30 kg/cm2 a teplotu 350 °C. V zadnej kotolni sa nachádzal len jeden kotol rovnakého typu.
Predná strojovňa sa nachádzala na ľavoboku a poháňala ľavú lodnú skrutku, zatiaľ čo pravá skrutka bola poháňaná turbínami zadnej strojovne. V každej strojovni sa nachádzala jedna zostava parných turbín Kanpon s rovnakým zložením a zapojením, ako pri predchádzajúcich tried Kageró a Júgumo. Každá zostava sa skladala z jednej vysokotlakovej, jednej strednotlakovej a jednej nízkotlakovej turbíny, ktoré dopĺňali jedna vysokotlaková a jedna nízkotlaková turbína (v každej zostave) pre plavbu cestovnou rýchlosťou. Každá zostava mala výkon 26 000 k (15 445,5 kW), ale rýchlosť otáčok lodnej vrtule bola znížená na 340 za minútu.
Hlavné palivové nádrže sa nachádzali v dvojitom dne. Priestor na pravoboku na úrovni prednej strojovne a na ľavoboku na úrovni zadnej strojovne vypĺňali ďalšie palivové nádrže. Na lodiach sa nachádzali ešte ďalšie nádrže, takže celková kapacita nádrží bola nadpriemerných 25 % štandardného výtlaku.
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
Externý odkaz
|
Hlavnú delostreleckú výzbroj tvorilo osem viacúčelových 100mm diel typu 98. Hoci sa sami o sebe vyrovnali (či boli dokonca lepšie) americkým 127mm kanónom, postrádali výhodu riadenia paľby radarom a streľby muníciou s približovacími zapaľovačmi. Napriek tomu, že 100mm typ 98 bol od začiatku zvolený ako protilietadlová zbraň, nedošlo na žiadnej z jednotiek triedy Akizuki k redukcii veží hlavnej batérie v prospech 25mm kanónov, ako u väčšiny starších tried. Všetky jednotky tak niesli štyri dvojhlavňové veže po celú dobu služby.
Torpéda boli odpaľované z jedného otočného zakrytovaného štvorhlavňového 610mm torpédometu typu 92 model 4, ktorý bol otáčaný motorom na stlačený vzduch. Torpédomet bol umiestnený nad prednou strojovňou, medzi protilietadlovou plošinou za komínom a zadnou nástavbou. Lode niesli štyri torpéda nabité v torpédomete a ďalšie štyri kusy mohli byť uskladnené na podávači za torpédometom na ľavej strane zadnej nástavby. Išlo o torpéda typu 93 – obávaná „dlhá kopija“.
Ľahkú protilietadlovú výzbroj spočiatku tvorili len dva dvojhlavňové 25mm kanóny typu 96 na plošine medzi komínom a torpédometom. Uprostred tejto plošiny sa nachádzal 2,5metrový diaľkomer. Neskôr bol počet 25mm hlavní zvyšovaný a nové jednotky vstupovali do služby už s posilnenou výzbrojou.
Spočiatku boli pre protiponorkový boj jednotky vybavené len štyrmi vrhačmi hlbinných bômb v zadnej časti lode.
Radary[upraviť | upraviť zdroj]
Japonsko v radarové technike zaostávalo za Spojencami. V roku 1942 boli prvé experimentálne radary namontované na niektoré lode cisárskeho námorníctva a na triede Akizuki sa prvý radar objavil na torpédoborcoch Suzucuki a Hacuzuki alebo Niizuki. Išlo o prehľadový radar proti vzdušným i hladinovým cieľom a to buď metrový 21 Gó, alebo centimetrový 22 Gó. Radar 21 Gó mal otočnú anténu (buď modelu 6 s rozmermi 3,6 x 2 metre, alebo modelu 7 s rozmermi 3,6 x 3 metre) a jeho inštalácia je doložená minimálne na jednotkách Akizuki, Suzucuki, Hacuzuki a Fujuzuki. Radar 22 Gó používal anténu v tvare dvoch lievikov a neskôr na jednotkách triedy Akizuki nahradil radar 21 Gó. Tieto radary boli namontované na plošine upraveného predného stožiaru.
Neskôr (cca 1944) sa inštaloval aj metrový prehľadový radar proti vzdušným cieľom 13 Gó. Jedna anténa sa montovala na prednú stranu zadného stožiaru a niektoré jednotky dostali aj druhú aparatúru na predný stožiar nad radar 22 Gó.
Neskoršie modifikácie[upraviť | upraviť zdroj]
Neskoršie modifikácie (na neskorších jednotkách uskutočnené rovno pri stavbe) sa sústredili hlavne na posilnenie protiponorkovej a ľahkej protilietadlovej výzbroje a na inštaláciu radarov. Protiponorková výzbroj bola posilnená inštaláciou dvoch sklzov hlbinných bômb v zadnej časti lode. Dvojhlavňové 25mm kanóny boli nahradené za trojhlavňové. V roku 1943 sa (poprvé na Suzucuki a Hacuzuki už koncom 1942) objavili ďalší dve protilietadlové hniezda pre 25mm trojčatá: u podtriedy Akizuki sa nachádzala po stranách komína, zatiaľčo na Šimocuki/Fujuzuki a Mičizuki na platforme za torpédometom. V roku 1944 bolo na miesto zadného diaľkomeru montované piate 25mm stanovisko. Koncom roku 1944 sa objavili aj ďalšie dve protilietadlové hniezda pre 25mm trojčatá na bokoch mostíku. Okrem trojhlavňového usporiadania sa na palubu montovali aj 25mm kanóny v jednohlavňovej lafetácii.
V júni 1944 sa objavili na palubách štyri 13,2mm guľomety typu 93.
Pri podtriedach Šimocuki/Fujuzuki a Mičizuki došlo k zjednodušeniu konštrukcie, ktoré sa prejavilo napríklad zmenou tvaru provy. Na Harucuki bol (ako dokladá fotografia) mostík zväčšený pretiahnutím prostredného poschodia až ku stožiaru.
Jednotky triedy Akizuki[upraviť | upraviť zdroj]
V jednotkách triedy Akizuki získalo cisárske námorníctvo vynikajúce jednotky, ktoré sa vyrovnali svojim protivníkom. Ako jedny z málo japonských lodí netrpeli jednotky triedy Akizuki preťažením nástavieb a mali výborné plavebné vlastnosti. Napriek tomu, že predstavovali to najlepšie čo v danej kategórii Japonsko vyprodukovalo, zaostávali za svojimi americkými náprotivkami (hlavne tried Fletcher a Allen M. Sumner) v radarovej, protiponorkovej i protilietadlovej výzbroji. Ich opticky zameriavané 100mm delá a 25mm kanóny sa v protilietadlovom boji nemohli merať s radarom zameriavanými 127 a 40 milimetrovými kanónmi, ktoré používali muníciu s približovacími zapaľovačmi. No aj tak lode a ich posádky odviedli v boji skvelý výkon. Nevitt prirovnáva vytrvalosť a obetavosť Hacuzuki v jeho poslednom boji počas bitky pri myse Engaño, kde čelil presile amerických krížnikov, k akcii amerických torpédoborcov počas bitky pri Samare.
Prvá séria podľa programu z roku 1939[upraviť | upraviť zdroj]
| Číslo | Meno | Lodenice | Položenie kýlu | Spustenie | Prijatie do služby | Osud |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 104 | Akizuki (秋月) |
arzenál Maizuru | 30. júla 1940 | 2. júla 1941 | 11. júna 1942 | 25. októbra 1944 potopený lietadlami TF 38 alebo ponorkou USS Halibut |
| 105 | Teruzuki (照月) |
Micubiši, Nagasaki | 13. novembra 1940 | 21. novembra 1941 | 31. augusta 1942 | 12. decembra 1942 potopený torpédovými člnmi PT |
| 106 | Suzucuki (涼月 alebo 凉月) |
Micubiši, Nagasaki | 15. marca 1941 | 9. marca 1942 | 29. decembra 1942 | 1948 potopený ako vlnolam |
| 107 | Hacuzuki (初月) |
arzenál Maizuru | 25. júla 1941 | 3. apríla 1942 | 29. decembra 1942 | 25. októbra 1944 potopený americkými krížnikmi |
| 108 | Niizuki (新月) |
Micubiši, Nagasaki | 8. decembra 1941 | 29. júna 1942 | 31. marca 1943 | 6. júla 1943 potopený americkými krížnikmi |
| 109 | Wakacuki (若月) |
Micubiši, Nagasaki | 9. marca 1942 | 24. novembra 1942 | 31. marca 1943 | 11. novembra 1944 potopený lietadlami TF 38 |
Podtrieda Šimocuki-Fujuzuki podľa programu z roku 1941[upraviť | upraviť zdroj]
| Číslo | Meno | Lodenice | Položenie kýlu | Spustenie | Prijatie do služby | Osud |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 360 | Šimocuki (霜月) |
Micubiši, Nagasaki | 6. júla 1942 | 7. apríla 1943 | 31. marca 1944 | 25. novembra 1944 potopený ponorkou USS Cavalla |
| 361 | Fujuzuki (冬月) |
arzenál Maizuru | 8. mája 1943 | 20. januára 1944 | 25. mája 1944 | 1948 potopený ako vlnolam |
| 362 | Harucuki (春月) |
arzenál Sasebo | 23. decembra 1943 | 3. augusta 1944 | 28. decembra 1944 | 1947 predaný sovietskemu námorníctvu a premenovaný na Pospešny |
| 363 | Joizuki (宵月) |
Uraga, Jokosuka | 25. augusta 1943 | 25. septembra 1944 | 31. januára 1945 | 1947 predaný námorníctvu Čínskej republiky, premenovaný na Fen Jang a zošrotovaný 1962 – 63 |
| 364 | Nacuzuki (夏月) |
arzenál Sasebo | 1. mája 1944 | 2. decembra 1944 | 8. apríla 1945 | 1947 predaný Royal Navy a zošrotovaný 1948 |
Podtrieda Mičizuki podľa programu z roku 1941[upraviť | upraviť zdroj]
| Číslo | Meno | Lodenice | Položenie kýlu | Spustenie | Prijatie do služby | Osud |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 365 | Mičizuki (満月) |
arzenál Sasebo | 3. januára 1945 | – | – | Koncom vojny dokončený zo 16 %. Zošrotovaný vo februári 1948. |
| 366 | Hanazuki (花月) |
arzenál Maizuru | 10. februára 1944 | 10. októbra 1944 | 26. decembra 1944 | V júni 1947 alebo až 28. augusta 1947 predaný US Navy ako DD-934. Potopený ako cvičný cieľ 3. februára 1948. |
| 367 | Kijocuki (清月) |
arzenál Maizuru | – | – | – | Zrušený 14. decembra 1944. |
| 368 | Ócuki (大月) |
Micubiši, Nagasaki | – | – | – | Zrušený 14. decembra 1944. |
| 369 | Hazuki (葉月) |
arzenál Maizuru | – | – | – | Zrušený 14. decembra 1944. |
Programy z roku 1942[upraviť | upraviť zdroj]
Osem (ak prvá jednotka niesla číslo 777) alebo šestnásť (v prípade prvej jednotky 770) plánovaných jednotiek podľa programu z roku 1942 bolo 30. júna 1942 zrušených v prospech modifikovaného programu 1942 (5061 až 5083).
Modifikovaný program z roku 1942 mal obsahovať nasledujúce jednotky:
| Číslo | Meno | Meno v znakoch | Osud |
|---|---|---|---|
| 5061 | Jamazuki | 山月 | Zrušené 14. decembra 1944. |
| 5062 | Urazuki | 浦月 | |
| 5063 | Aogumo | 青雲 | |
| 5064 | Benigumo | 紅雲 | |
| 5065 | Harugumo | 春雲 | |
| 5066 | Amagumo | 天雲 | Zrušené 9. júna 1944. |
| 5067 | Jaegumo | 八重雲 | |
| 5068 | Fujugumo | 冬雲 | |
| 5069 | Jukigumo | 雪雲 | |
| 5070 | Okicukaze | 沖津風 | |
| 5071 | Šimokaze | 霜風 | |
| 5072 | Asagoči | 朝東風 | |
| 5073 | Ókaze | 大風 | |
| 5074 | Koči | 東風 | |
| 5075 | Nišikaze | 西風 | |
| 5076 | Minamikaze | 南風 | |
| 5077 | Kitakaze | 北風 | |
| 5078 | Hajakaze | 早風 | |
| 5079 | Nacukaze | 夏風 | |
| 5080 | Fujukaze | 冬風 | |
| 5081 | Hacunacu | 初夏 | |
| 5082 | Hacuaki | 初秋 | |
| 5083 | Hajaharu | 早春 |
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- jap. 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)
- jap. 駆逐艦 秋月型・松型・橘型・睦月型・神風型・峯風型. [s.l.] : 光人社, 1997. (日本海軍艦艇写真集 (Warships of the Imperial Japanese Navy); sv. 18.). Kapitola 秋月型.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třída Akizuki (1942) na českej Wikipédii.