Aktínium

Aktínium; (actinium)
	rádium ← aktínium → tórium
	Periodická tabuľka
	7. perióda, 3. skupina, blok f
	aktinoidy, kovy
Vzhľad
	strieborný kov
	; Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(227) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 6d1 7s2
Atómový polomer	188 pm
Kovalentný polomer	215 pm
Kovový polomer	188 pm
Iónový polomer; pre: Ac3+	118 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,1 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 499 kJ.mol−1; 2: 1 170 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, III
Št. potenciál; (Ac3+ + 3e- → Ac)	-2,13 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	10 kg·dm−3
Teplota topenia	1 323 K (1 049,85 °C)
Teplota varu	3 471 K (3 197,85 °C)
Sk. teplo topenia	14 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	400 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	27,2 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť	12 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS	7440-34-8
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému aktínium.
	Chemický portál

Aktínium je aj staršie pomenovanie pre prvok francium.

Aktínium (actinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ac a protónové číslo 89. Názov pochádza z gréc. slova aktinos – lúč. Objavené bolo v roku 1899 francúzskym chemikom André-Louis Debierneom v smolinci, nezávisle od neho ho objavil aj Nemec Friedrich Oskar Giesel v roku 1902. V čistom stave sa dá pripraviť redukciou flouridu aktinitého parami lítia pri teplote 1 100 až 1 300 °C.

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Aktínium je kovový rádioaktívny prvok, v čistom stave striebristej farby. V dôsledku silnej rádioaktivity žiari v tme modrým svetlom. Chemicky sa podobá lantánu, ktorý sa v periodickej tabuľke nachádza nad ním.

Izotopy[upraviť | upraviť kód]

V prírode sa vyskytuje ako ²²⁷Ac, okrem toho je známych ďalších 36 izotopov. S polčasom rozpadu cez 21 rokov je izotop ²²⁷Ac zároveň aj najstabilnejší, za ním nasledujú ²²⁵Ac (10 dní) a ²²⁵Ac (29,37 hod). Najmenej stabilný je ²¹⁷Ac, ktorého polčas rozpadu je len 69 nanosekúnd.

Výskyt v prírode a použitie[upraviť | upraviť kód]

Aktínium sa v stopových množstvách nachádza v uránových rudách, kde vyniká ako medzičlen rádioaktívneho rozpadu izotopu uránu ²³⁵U. Lepším zdojom aktínia je však neutrónové ožarovanie izotopu ²²⁶Ra v jadrovom reaktore. Aktínium sa používa ako zdroj neutrónov, izotop ²²⁵Ac v medicíne ako zdroj ²¹³Bi, prípadne ako agent v rádio-imunoterapii.