Alžbeta Augusta Falcko-neuburská

	Alžbeta Augusta Falcko-Neuburská
	; Alžbeta Augusta Falcko-Neuburská vyobrazená roku 1725.
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Biografické údaje
Narodenie	17. marec 1693,; Brzeg
Úmrtie	30. január 1728,; Mannheim
Pochovanie	Kostol svätého Michala, Mníchov
Rodina
Manžel	Jozef Karol Falcko-Sulzbašský
Potomstvo	Alžbeta Augusta Falcko-Sulzbašská; Mária Františka Falcko-Sulzbašská
Otec	Karol III. Filip Falcký
Matka	Ludovika Karolína Radziwiłłová
Odkazy
	Alžbeta Augusta Falcko-neuburská; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Alžbeta Augusta Falcko-Neuburská (* 17. marec 1693, Brzeg – † 30. január 1728, Mannheim) bola dedičnou princeznou zo Sulzbachu. Línia rodu Falc-Neuburg jej otcom vymrela, čím rod pokračoval v jeho existencii prostredníctvom línie Falc-Sulzbach. Jej synovia s Jozefom Karolom zo Sulzbachu by boli nespornými dedičmi Falckého kurfirstva, k čomu však nedošlo, keďže všetci skonali ešte v detskom veku.

Pôvod a mladosť

Alžbeta Augusta sa narodila ako tretie dieťa a zároveň dcéra zo štyroch potomkov z Karola III. Filipa Falckého a jeho prvej manželky Ludviky Karolíny Radziwiłłovej. Bola jediná z celej rodiny, ktorá sa dožila dospelého veku, keďže práve jedna z jej sestier, Mária Anna, skonala ešte v útlom veku. Stalo sa tak ešte pred Alžbetiným narodením. Sestra Leopoldína skonala ako trojročná. Dňa 25. marca roku 1695, keď mala Alžbeta iba dva roky, zomrela dokonca jej matka, a to tri dni po pôrode jediného syna, ktorý zomrel v rovnakom čase.

Roku 1701, keď mala Alžbeta Augusta osem rokov, sa jej otec oženil druhýkrát, a to s princeznou Terezou Lubomirskou. Z tohto manželstva sa narodili dve dcéry. Tie ale skonali v detskom veku dvoch až troch rokov.

Tretie, morganatické manželstvo Karola Filipa s Violantou Terezou Thurn-Taxis bolo už bezdetné. Zo jeho šiestich potomkov tak bola Alžbeta Augusta jediná, ktorá sa dožila dospelého veku.

Roku 1716 sa jej otec stal nástupcom svojho staršieho brata Jána Viliama ako falcký kurfirst. V tom čase bolo zrejmé, že línia Falc-Neuburg vymrie, pretože ani Karol Filip ani jeho brat nemali legitímnych synov. Bolo tiež zrejmé, že jej nástupcom sa stane línia Falc-Sulzbach.

Manželstvo a potomkovia

Dňa 2. mája 1717 sa Alžbeta Augusta z dynastických dôvodov vydala za Jozefa Karola Falcko-Sulzbašského, designovaného následníka Karola Filipa, čím sa obidve línie spojili. Synovia z tohto manželstva by boli nespornými dedičmi Falckého kurfirstva, čo by zabránilo vojne o dedičstve. Manželský pár priviedol na svet dovedna až sedem potomkov. Presnejšie išlo o troch synov a štyri dcéry. Z potomkov mužského pohlavia však všetci zomreli. Prežili iba tri dcéry.

1. Karol Filip (* 17. 3. 1718 – † 31. 3. 1724, Mannheim)
2. Mária (*/† 7. 5. 1719, Heidelberg)
3. Alžbeta Augusta (* 17. 1. 1721, Mannheim – † 17. 8. 1794, Weinheim)
⚭ 1742 Karol Teodor Falcký (* 11. 12. 1724, Brusel – † 16. 1. 1799, Mníchov), bavorský vojvoda a kurfirst, falcký kurfirst, jülišský a bergský vojvoda
4. Mária Anna (* 22. 6. 1722, Mannheim – † 25. 4. 1790, Weinheim)
⚭ 1742 Klement František de Paula (* 19. 4. 1722, Mníchov – † 6. 8. 1770, tamtiež), princ bavorský
5. Mária Františka (* 15. 6. 1724, Schwetzingen – † 15. 11. 1794, Sulzbach-Rosenberg)
⚭ 1746 Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský (* 27. 2. 1724, Ribeauvillé – † 15. 8. 1767, Schwetzingen), falckgróf zweibrückenský
6. Karol Filip August (* 24. 11. 1725, Mannheim – † 30. 1. 1727, tamtiež)
7. mŕtvo narodený syn (*/† 30. 1. 1728, Mannheim)

Alžbeta Augusta skonala dňa 30. januára roku 1728 v Mannheime pri pôrode svojho posledného mŕtvo narodeného syna. Miesto posledného odpočinku našla v Kostole kláštora karmelitiek v Heidelbergu. Jej manžel zomrel nasledujúceho roku v Oggersheime bez toho, aby po sebe zanechal mužských potomkov.

Napriek tomu rodová línia Alžbety Augusty pokračovala ďalej jej dvoma dcérami Alžbetou Augustou a Máriou Františkou. Alžbeta Augusta bola prostredníctvom druhej dcéry starou matkou Maximiliána I. Jozefa Bavorského a zakladateľkou bavorskej kráľovskej línie, ktorá panovala na území Bavorska až do roku 1918. V súčasnosti jej pokračovatelia stále žijú.