Alžbeta Göllnerová-Gwerková
| Alžbeta Göllnerová-Gwerková | |
| literárna historička, prekladateľka | |
| Narodenie | 19. október 1905 Čierny Balog |
|---|---|
| Úmrtie | 18. december 1944 (39 rokov) Banská Bystrica-Kremnička |
Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička) bola slovenská literárna historička, prekladateľka.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec Karol Göllner
- matka Otília rod. Holéczyová
- manžel Edmund Gwerk
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1917-1919 študovala na obchodnej škole, 1919-1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži.
Pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939-1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E.M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. V roku 1932-1938 členka redakčného kruhu Prúdov, literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Zborník Žena novej doby však Živena odmietla vydať. [1]
Ako 30 ročná sa vydala za slovenského maliara Edmunda Gwerka. S manželom žili od roku 1937 v Banskej Štiavnici v jeho vile, kde po nej pomenovali ulicu (vila je teraz na ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej 12).[2][3]
Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).
V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová [online]. www.zenanovejdoby.wz.sk, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.
- ↑ GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : [s.n.], 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99944-80-1.
- ↑ 77. S Annou Gruskovou o knihe pre ženy, ktorá vydesila ľudácky režim In Ľudskosť | Týždenný podcast o mentálnom zdraví - Téma [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- GÖLLNEROVÁ-GWERKOVÁ, Alžbeta. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 122.
Eterné odkazy[upraviť | upraviť zdroj]