Alžbeta Göllnerová-Gwerková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
literárna historička, prekladateľka
Narodenie19. október 1905
Čierny Balog
Úmrtie18. december 1944 (39 rokov)
Banská Bystrica-Kremnička

Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička) bola slovenská literárna historička, prekladateľka.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Karol Göllner
  • matka Otília rod. Holéczyová
  • manžel Edmund Gwerk

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala zo židovskej rodiny. V roku 1917-1919 študovala na obchodnej škole, 1919-1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939-1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E.M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. V roku 1932-1938 členka redakčného kruhu Prúdov, literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy.

Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP, bola tiež rasovo prenasledovaná. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).

V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Lubietovský farár Ctibor Ján Handzo počas II.svetovej vojny robil zápisky z každéhojedného dňa čo sa udialo...Jeho dzéra Viera Bombová v roku 2001 tieto zápisky vadala v knižnej podobe. Udery a údely. V deň 21. jún 1945 zapísal farár: Naša lubietovská trafikantka teta Holéczi mi dnes prišla oznámiť , že jej blízku príbuznú , dcéru neb.balockého notára , Dr. Gollnerovú -Grerkovú , našli zavraždenú kdesi v horách. Mala odrezanú hlavu....Škoda jej , bola to veľmi schopná mladá profesorka , ktorá v časopise Bratislava výborne napísala aj o banskobystrickej a lubietovskej baníckej vzbure v roku 1524. Jej otec tragicky zahynul pri prevrate roku 1918. Prešo sa dnes uvádza,že bola popravená nacistami ranou do tyla pri B.Bystrici v Kremničke....ked bola zavraždená v horách a mala odrezanú hlavu....