Alžbeta Uhorská (manželka Bedřicha)
| Alžbeta Uhorská | |
| česká kňažná | |
| Narodenie | 1144/1145 |
|---|---|
| Úmrtie | 25. január po 1189 |
| Rodičia | Gejza II., Eufrozina Kyjevská |
| Manžel | Bedřich |
| Deti | Vratislav, Žofia, Helena, Oľga, Margaréta, Ľudmila |
| Odkazy | |
| Commons |  Alžbeta Uhorská |
Alžbeta Uhorská , tiež Eliška Uhorská,[1] (* 1144/1145[2] – † 12. január po 1189) bola česká kňažná ako manželka kniežaťa Bedřicha.
Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]
Bola dcérou uhorského kráľa Gejzu II. a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: Štefan III. (1162 – 72) a Belo III. (1172 – 96). Neskoršia kráľovná Konštancia Uhorská, manželka Přemysla Otakara I., bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou.
Česká kňažná[upraviť | upraviť zdroj]
Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku 1157, už v čase panovania jeho otca Vladislava II. Českou kňažnou sa stala po prvýkrát v roku 1172, ale už o deväť mesiacov neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do Durínska.
V roku 1178 sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára Barbarossu, pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do Würzburgu v roku 1179, zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený Soběslav II. sa pokúsil dobyť Prahu. Tú však Alžbeta obránila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou Konráda II. Ota, ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti.
Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovym radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na Čechy, Moravu a pražské biskupstvo.
Roku 1184 uhájila Alžbeta Pražský hrad znovu, proti bratovi Soběslava II. Václavovi. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu Leopolda V. z Čiech vytlačil.
Po Bedřichovej smrti v roku 1189 žiadala Alžbeta od Konráda II. olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale hneď ako sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. Nekrológium kláštora v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku.
Začiatkom 21. storočia sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky Ludmily Vaňkovej Příběh mladšího bratra, Kdo na kamenný trůn a Cestou krále.
Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]
- Helena (* 1158 – † po 1165) ∞ Petraphoilas Komnenos z byzantského rodu Petralifov [3]
- Olga (* 1159 – † asi 1163)
- Vratislav (* 1160 - 1170 – † 1180)
- Žofia (* 1166 - 1176 – † 24. máj 1195) ∞ 1186 Albrecht I. Meißenský (* 1158 – † 1195)
- Markéta (* ? – † 28. august 1167)
- Ľudmila (* asi 1170 – † 5. august 1240) ∞
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ PALACKÝ, František. Dějiny národu českého. 17. vyd. Diel I. Praha : [s.n.]. ISBN 978-80-7451-576-7. S. 300–310.
- ↑ W. Dworzaczek. Genealogia. Warszawa, 1959. Tab. 84.
- ↑ Byzantium Nobility: Petraloifas (Petraphoilas-Komnenos). Foundation for Medieval Genealogy
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ŽEMLIČKA, J. Čechy v době knížecí 1034–1198. Praha : NLN, 2002. 660 s. ISBN 80-7106-196-4.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alžběta Uherská na českej Wikipédii.