Alain Cuny
| Alain Cuny | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 12. júl 1908 Saint-Malo, Francúzsko |
| Úmrtie | 17. máj 1994 (85 rokov) 14. obvod (Paríž), Francúzsko |
| Rodné meno | René Xavier Marie Alain Cuny |
| Povolanie | herec, režisér |
| Roky pôsobenia | 1940 – 1994 |
| Národnosť | francúzska |
| Štát pôsobenia |  Francúzsko |
Alain Cuny (* 12. júl 1908, Saint-Malo – † 17. máj 1994, 14. parížsky obvod) bol francúzsky herec. Počas svojej kariéry hral rôznorodé role v okolo 70 filmoch. Alain Cuny zomrel 17. mája v Paríži v nemocnici Cochin vo veku 85 rokov.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Navštevoval lekársku fakultu s úmyslom stať sa psychiatrom, no neskôr sa rozhodol pre Parížsky umelecký inštitút a stal sa maliarom. K filmovému priemyslu sa dostal ako kostýmový výtvarník a scénograf pre režisérov ako Alberto Cavalcanti či Jacques Feyder a zároveň navštevoval herecké školy. Koncom 30. rokov 20. storočia začal hrať profesionálne, najprv v divadle a neskôr aj vo filme. Svoju prácu rozdeľoval medzi Francúzsko a Taliansko, striedajúc romantické úlohy a záporné role. Jednou z jeho najznámejších interpretácii zostáva rola Steinera, komunistického intelektuála vo filme Federica Felliniho Sladký život (1960). Okrem Felliniho spolupracoval s rôznymi umelcami, ako napr. Luis Bunuel, Marcel Carnè alebo Louis Malle. Medzi ďalšie filmy, v ktorých Cuny hral patria aj Milenci (1958), Mliečna dráha (1969) či Le Christ s'est arrêté à Eboli (1979). Účinkoval aj v snímke Emanuela (1974) od Justa Jaeckina, ktorá vtedy zaznamenala obrovský úspech. V divadle Cuny hral v Shakespearových klasikách a v drámach Paula Claudela. Ako herec bol aktívny až do svojej smrti v roku 1994.[3][4][5][6]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Herec (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1941: SOS
- 1942: Les Visiteurs du soir
- 1952: Karmínová opona
- 1953: Dáma bez kamélií
- 1956: Chrám Matky Božej v Paríži
- 1958: Milenci
- 1960: Sladký život
- 1963: La Corruption
- 1963: Peau de banane
- 1969: Satyrikon
- 1969: Mliečna dráha
- 1970: Uomini contro
- 1971: L'udienza
- 1972: Il maestro e Margherita
- 1974: Touche pas à la femme blanche
- 1974: Emanuela
- 1976: Ctihodné mŕtvoly
- 1978: La Chanson de Roland
- 1979: Cristo si è fermato a Eboli
- 1982: Les Maîtres du temps
- 1985: Detektiv
- 1987: Kronika vopred ohlásenej smrti
- 1988: Camille Claudelová
- 1992: Návrat Casanovu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CULTURE MORT D'ALAIN CUNY. Le Monde, 1994-05-19. Dostupné online [cit. 2025-07-02]. (po francúzsky)
- ↑ Alain Cuny - CinéArtistes.com [online]. www.cineartistes.com, [cit. 2025-07-04]. Dostupné online. Archivované 2025-07-04 z originálu.
- ↑ Cinematografo: Cast [online]. www.cinematografo.it, [cit. 2025-07-04]. Dostupné online.
- ↑ UNIVERSALIS, Encyclopædia. Biographie d'ALAIN CUNY (1908-1994) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-07-01]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Alain Cuny - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Alain CUNY [online]. notreCinema.com, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online. (po francúzsky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SIMON, Alfred. Alain Cuny. [s.l.] : La Renaissance du Livre, 2000. ISBN 2804604454. S. 229. (francúzsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alain Cuny
