Alan Mathison Turing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alan Mathison Turing
Alan Mathison Turing
britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina

Narodenie 23. jún 1912
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 7. jún 1954 (41 rokov)
Wilmslow, Spojené kráľovstvo

Alan Mathison Turing (* 23. jún 1912, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 7. jún 1954, Wilmslow) bol britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Profesionálnu kariéru začal na Cambridge University. Tam sa v roku 1935 stretol s Johnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov nezávisle od seba vytvorili princípy elektronického počítača.

V roku 1936 vydal článok On computable Numbers..., v ktorom definuje abstraktný model číslicového počítača - tzv. Turingov stroj. Tým ponúkol základný teoretický aparát pre vedeckú disciplínu, tzv. teoretickú informatiku (Theoretical Computer Science), ktorá sa zaoberá potencionálnymi možnosťami počítačov, tým, čo počítače môžu niekedy dokázať, čo z princípu nedokážu, v akom čase čo dokážu.

Počas druhej svetovej vojny presadil Turing konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy, šifry používanej armádou nacistického Nemecka. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.[chýba zdroj]

Po vojne Turing pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskom mozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárd neurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatnenie matematických metód aj v biológii. Na základe svojich poznatkov vytvoril Turingov test, ktorý sa považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji.

V roku 1954 ako 42-ročný spáchal samovraždu tým, že zjedol jablko, do ktorého si napustil kyanid. Jedným z dôvodov tohto konania bolo aj to, že bol prenasledovaný za svoju homosexualitu. Za tieto perzekúcie sa jeho pamiatke v roku 2009 britský premiér Gordon Brown verejne ospravedlnil.[1]

Od roku 1966 spoločnosť Intel udeľuje cenu za prínos v informatike, ktorá nesie jeho meno - Turingova cena.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Britský premiér sa ospravedlnil lúštiteľovi nacistického kódu [online]. Reuters, SME, 11.9.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]