Alan Turing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Alan Mathison Turing)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alan Turing
britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina
britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina
Narodenie 23. jún 1912
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 7. jún 1954 (41 rokov)
Wilmslow, Spojené kráľovstvo
Podpis Alan Turing, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Alan Turing

Alan Mathison Turing (* 23. jún 1912, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 7. jún 1954, Wilmslow, Spojené kráľovstvo) bol britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Profesionálnu kariéru začal na Cambridge University. Tam sa v roku 1935 stretol s Johnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov nezávisle od seba vytvorili princípy elektronického počítača.

V roku 1936 vydal článok On computable Numbers..., v ktorom definuje abstraktný model číslicového počítača - tzv. Turingov stroj. Tým ponúkol základný teoretický aparát pre vedeckú disciplínu, tzv. teoretickú informatiku (Theoretical Computer Science), ktorá sa zaoberá potencionálnymi možnosťami počítačov, tým, čo počítače môžu niekedy dokázať, čo z princípu nedokážu, v akom čase čo dokážu.

Počas druhej svetovej vojny presadil Turing konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy, šifry používanej armádou nacistického Nemecka. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.[chýba zdroj]

Po vojne Turing pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskom mozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárd neurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatnenie matematických metód aj v biológii. Na základe svojich poznatkov vytvoril Turingov test, ktorý sa považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji.

V roku 1954 ako 41-ročný spáchal samovraždu tým, že zjedol jablko, do ktorého si napustil kyanid. Jedným z dôvodov tohto konania bolo aj to, že bol prenasledovaný za svoju homosexualitu. Za tieto perzekúcie sa jeho pamiatke v roku 2009 britský premiér Gordon Brown verejne ospravedlnil.[1]

Od roku 1966 spoločnosť Intel udeľuje cenu za prínos v informatike, ktorá nesie jeho meno – Turingova cena. Príbeh Alana Turinga a jeho prácu na lúštení kódu Enigmy vykresľuje film Kód Enigmy z roku 2014.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Britský premiér sa ospravedlnil lúštiteľovi nacistického kódu [online]. Reuters, SME, 11.9.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]