Albánčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Albánčina
(Shqip)
Štáty Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Grécko, Taliansko
Región Južná Európa, Balkánsky polostrov
Počet hovoriacich okolo 6 miliónov
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
  • Albánčina
Písmo latinka
Postavenie
Úradný jazyk Albánsko Albánsko
Kosovo Kosovo
Jazykové kódy
ISO 639-1 sq
ISO 639-2 alb (B)
sqi (T)
ISO 639-3 sqi
Wikipédia
Adresa sq.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedia, enciklopedia e lirë
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Rozšírenie albánčiny

Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu. Hovorí ním viac ako 6 miliónov ľudí v Albánsku, Kosove, Grécku, Srbsku, Čiernej Hore a v iných častiach Balkánskeho polostrova.

Pôvod albánčiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1854 Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]