Albert Apponyi
| Albert Apponyi | |
| uhorský a maďarský politik, diplomat | |
 fotografia z roku 1910 | |
| Minister kultu a výučby uhorskej vlády | |
|---|---|
| V úrade 1906 – 1910 | |
| Minister kultu a výučby uhorskej vlády | |
| V úrade 1917 – 1918 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 29. máj 1846 Viedeň, Rakúske cisárstvo |
| Úmrtie | 7. február 1933 (86 rokov) Ženeva, Švajčiarsko |
| Rodina | |
| Rodičia | Juraj Aponi, Júlia, rod. Stáraiová |
| Manželka |
Klotilda, rod. Dietrichstein-Mensdorf-Pouillyová |
| Deti | György Apponyi, dve dcéry |
| Odkazy | |
 | Albert Apponyi (multimediálne súbory) |
Albert Apponyi[1] alebo Albert Aponi[2] (maď. Apponyi Albert; * 29. máj 1846, Viedeň, Rakúske cisárstvo – † 7. február 1933, Ženeva, Švajčiarsko) bol uhorský a maďarský politik a diplomat.
Po štúdiu na jezuitskom gymnáziu v Kalksburgu (1864 – 1868) pokračoval štúdiom práva na univerzitách v Budapešti a Viedni. Potom cestoval po Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Egypte.[1]
Od roku 1872 bol politicky činný (poslanec uhorského snemu, 1900 – 1903 jeho predseda), v rokoch 1906 – 1910 a 1917 – 1918 minister kultu a výučby.[1] V roku 1911 navštívil USA, kde mal prehovoriť na oslavách G. Washingtona. Po snahách a upozorneniach Slovákov žijúcich v USA mu to nebolo umožnené.[3]:34-35 Vypuknutie prvej svetovej vojny privítal so slovami „Na začiatku tohto účtovania my len jedným slovom môžeme odpovedať, a síce tým, čo je na perách celej verejnosti, a to slovo je: Tak konečne (végre)!“[4]:34 Počas existencie Maďarskej republiky rád sa zdržiaval v Malinove na území novovzniknutého Česko-Slovenska[1], pretože ako aristokrat mal obavy o svoj život. Úrady Česko-Slovenska mu to umožnili pod podmienkou, že sa viac nebude angažovať proti slovenským záujmom. Po páde Kunovho režimu sa vrátil do Maďarska do diplomatických funkcií a následne ho česko-slovenské úrady vyhlásili za persona non grata.[3]:63 Viedol maďarskú delegáciu na mierovej konferencii v Paríži (ktorá vyjednávala Trianonskú zmluvu). Od roku 1920 poslanec maďarského parlamentu, od roku 1923 zástupca Maďarska v Spoločnosti národov.[1]
Albert Apponyi bol predstaviteľ „viacerých politických strán reprezentujúcich záujmy maďarských vládnych kruhov a št.[átnej] ideológie pretvorenia Uhorska na jednonárodný maď.[arský] monolit.“[1] Vypracoval známe Apponyiho školské zákony, ktoré mali výrazne maďarizačný charakter vyvolali protesty slovenských reprezentantov v Uhorsku a slovakofilov v zahraničí (Bjørnstjerne Bjørnson) a medzi slovenských vysťahovalcov v Spojených štátoch vysielal kňazov, ktorí podporovali myšlienku jediného maďarského národa v Uhorsku.[1] V medzivojnovom období patril medzi zástancov legitimizmu (návrat Habsburgovcov na trón), snažil sa nájsť podporu s cieľom revízie Trianonskej zmluvy a podporoval iredentistickú politiku horthyovského Maďarska (o.i. obnova Uhorska v jeho pôvodných hraniciach).[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h APPONYI, Albert. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 105 – 106.
- ↑ Aponiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 314.
- ↑ a b GÁBOR, Ján; VRÁBEL, Ferdinand. Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920 – 2020. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 221 s. ISBN 978-80-8226-007-9.
- ↑ HRONSKÝ, Marián. Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918 – 1920). 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 685 s. ISBN 978-80-224-1183-7.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Apponyi